vanie cesty, po ktorej by sa do "svojich" dvorov dostali zamestnanci, dodávatelia, klienti ZUŠ sv. Lukáša, policajného zboru SR a tiež obyvatelia rodinných domov susediacich s mestským parkom. Rokovanie v exteriéri sa začalo na rozrobenom chodníku - ceste v areáli ZUŠ. Tá dostala pred časom dokonca pokutu za porušenie stavebného zákona, ale už je položený štet i obrubníky budúcej komunikácie. Proti sebe stáli dva protirečivé názory. Prvý obhajoval úplný zákaz vstupu motorových vozidiel do parku. Opieral sa o argumenty, že funkcia, „štatút“ parku, ako ho vníma verejnosť, jednoducho vylučuje, aby v ňom jazdili autá. Navyše, keď predvlani mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo vyše sedem miliónov korún na rekonštrukciu parku a už polovica sumy sa vynaložila. Motorové vozidlá nielen znehodnocujú park ako mestotvorný prvok a miesto rekreácie, ale ohrozujú aj ľudí, predovšetkým deti, pre ktoré je v ňom vybudované ihrisko. Druhá strana namietala, že splodinám z výfukov nemôže nikto postaviť bariéru, a teda k tomu, čo do parku prenika z priľahlej Rázusovej ulice, je pár prejazdov uprostred parku iba kvapkou do mora. Zástupcovia školy namietali, že sa cítia diskriminovaní ako cirkevná škola, keďže nikto nebránil výstavbe prístupovej cesty k ostatným topoľčianskym školám. Niekdajší dopravný vstup do areálu umeleckej školy, ktorý viedol cez susediaci dvor, dnes patriaci súkromnej firme, je zamurovaný. Zástancovia (v menšine) prvého názoru navrhovali, aby sporadické dodávky materiálu či iné prevádzkové dôvody vstupu auta do školského dvora riešilo vedenie školy formou žiadosti o dočasné použitie verejného priestranstva. Druhá strana takéto riešenie odmietla. Osobitným prípadom je požiadavka vstupu do dvora bývalej okresnej vojenskej správy, ktorý dnes aj s budovami využívajú vyšetrovateľské pracoviská PZ SR. Doteraz sa doň vchádzalo zo Stummerovej ulice a dnes je na svete žiadosť o vstup „zozadu“, čiže z parku... Komisia sa presunula z májového parku do zasadačky a hlasovala. Okrem jej predsedu Jána Feješa boli všetci strážcovia verejného poriadku a životného prostredia za to, aby sa vyšlo v ústrety žiadateľom o verejnú komunikáciu cez park. Definitívne slovo však povie až plenárne zasadnutie poslancov. Mestský, niekdajší Masarykov park je v podstate síce jediným topoľčianskym parkom, ale má smolu. Nielenže sa v zákrutách histórie 20. storočia kdesi zapatrošila socha prvého československého prezidenta, ale ani Topoľčanci si nijako zvlášť park neobľúbili. Márne by sme v ňom očakávali promenádu, na ktorej by v bielom altáne vyhrával promenádny orchester, napríklad žiakov zušky či konzervatória, niet v ňom zákutí a ani štipky romantickej tajomnosti. Slúži hlavne ako koridor medzi priemyselnou štvrťou pod kalváriou a stredom mesta. Aj preto sa nemožno čudovať, že prevláda postoj poslancov - pragmatikov.
Autor: vš