dobnej jari 2005, ten sa ťažko ubránil takémuto vyhláseniu. Takmer poldruhej hodiny sa striedali nad klaviatúrou, hrali štvorručne i na dvoch klavíroch. Hrali Liszta i Chopina, ale aj latinskoamerické rytmické, zábavné melódie. Nikto neprerušoval prúd dramatickej i hravej hudby rečami, iba potlesk obecenstva oddeľoval jeden príjemný poslucháčsky zážitok od druhého. Tatranské motívy J. Zimmera - Kriváň a Hincovo pleso poskytli Jánovi a Petrovi príležitosť predniesť moderné impresie inšpirované majestátom prírody, a nielen zahrať noty. Starší Peter, ktorý si odskočil od prípravy na maturitnú skúšku, sa blysol Druhou uhorskou rapsódiou Franza Liszta, ktorá je vo viacerých častiach skôr optimistická než rapsodická, práve bravúrnym podaním mnohorozmernosti skladby jedného z velikánov romantickej hudby. Bartókova kompozícia Allegro barbaro bola zase v interpretácii Jána vskutku drsná a naliehavá moderná hudba, aby vzápätí zaznela klasická Romanca na dvoch klavíroch v podaní bratského dua. Štvorručne zahrali Peter a Ján dve Dvořákove kratšie skladby, klavírnu kompozíciu Slovenský tanec D. Lauka a na záver zaradili Brazileiru Dariusa Milhauda. Všetko hrali spamäti a ak urobili chybu, dokázali ju zbadať okrem ich učiteľky Anny Drahošovej ozaj len veľmi poučení a zasvätení znalci hudby. Obaja mládenci sú už roky „zberateľmi“ pochvál, uznaní, ocenení za sólové výkony i ako duo. Prinášajú si ich pravidelne zo Schneiderovej Trnavy, Nitrianskej lutny a ďalších slovenských koncertných pódií, ale aj z talianskej Perugie. Od minulého piatka patria medzi tých, ktorým primátor Pavol Segeš udelil svoju poctu za šírenie dobrého mena Topoľčian. Po koncerte im ju odovzdal viceprimátor Ján Emila a pani riaditeľka ZUŠ Hana Ferancová pridala knihy za príkladnú reprezentáciu Základnej umeleckej školy Ladislava Mokrého, kam chlapci zo Žiliny dochádzajú.
