Všetky texty o novom koronavíruse budú na MYregiony.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.
VADA . Taliansko je po Číne druhou najviac postihnutou krajinou koronavírusom. V nedeľu ráno prekročil počet nakazených hranicu 21 tisíc, úmrtnosť dosiahla číslo 1441. Máme sa teda nového infekčného ochorenia báť? Aké opatrenia zaberajú? Je situácia na Apeninskom polostrove naozaj taká vážna, ako ju prezentujú médiá? O tom všetkom hovorí Monika Hubová, Topoľčianka, ktorá už dvanásť rokov žije v provincii Toskánsko.
Zaskočil vás rýchly nástup epidémie?
Určite. Situácia sa radikálne zmenila v priebehu desiatich dní. Za ten čas stúpol počet nakazených o 10-tisíc. Stačí teda naozaj krátka, veľmi krátka doba. A bohužiaľ, kým ľudia nepochopia, že jediný spôsob, ako to všetko spomaliť a následne zastaviť, je zostať doma, sa to asi nezmení.
Od utorka (10. marca) nie je v karanténe len Lombardsko, ale celé Taliansko. Čo to v praxi znamená?
To, že okrem škôl, univerzít a všetkých didaktických zariadení sú zatvorené aj múzea, diskotéky, knižnice, kiná. Zatvorili všetky bary a prevádzky, ktoré nepredávajú jedlo či elementy potrebné pre život. Okrem potravín zostanú otvorené len lekárne. Neodporúčajú sa rodinné návštevy ani návštevy medzi priateľmi, zrušili sa omše a iné podujatia, uzatvorili lyžiarske strediská. Oficiálne miesta pritom potvrdili, že pokiaľ nebudú ľudia dodržiavať to, čo štát nariadil, tak za mesiac budeme mat 2 milióny nakazených.
A pokiaľ sa človek cíti chorý? Čo má robiť?
Ak má niekto horúčku nad 37,5° C, nemôže ísť na pohotovosť, ale musí zavolať svojmu lekárovi prípadne na čísla, ktoré sú určené pre tieto urgentné stavy. Nemôžeme sa premiestňovať z jedného okresu do druhého, ani z mesta do mesta. Povolené je jedine ísť do práce (kto nemôže pracovať z domu), lekárne či na nákup potravín. Aj to len jeden člen z rodiny.
Úrady fungujú ďalej?
Nie, väčšina z nich je zatvorená. No aj napriek tomu pracujú deň – noc, aby nás o všetkom informovali.
Dá sa povedať, že sa u vás zastavil život?
Áno, doslova a do písmena.
Miláno vyzerá na fotografiách ako po apokalypse. Vymreté námestia, sem-tam človek s rúškom na tvári. Obávajú sa ľudia chodiť do obchodov, prechádzať po uliciach či cestovať verejnou dopravou?
Veľkouherčanka je pacientkou "nula" Čítajte Povedzme, že áno. Sú takí, ktorí si uvedomujú, že najrozumnejšie je ostať doma. Je však aj veľa tých, ktorí sú buď hluchí a slepí, alebo neviem akými slovami to nazvať, a tvária sa, akoby sa, aj napriek celoštátnej karanténe, nič nedialo. Chodia po uliciach a pritom ohrozujú seba, ostatných i doktorov a sestričky z intenzívnej starostlivosti, ktorí zúfalo kričia o pomoc a radia všetkým, aby sedeli doma.
V médiách na Slovensku sa píše, že vo vašich nemocniciach to začína vyzerať ako vo vojnovej zóne. A že lekári sa musia rozhodovať, koho zachránia a koho už nie, kvôli obmedzenému počtu prístrojov a lôžok.
Bohužiaľ, je to pravda. Lekári hovoria o tom, že sa musia rozhodovať medzi pacientom, ktorý má nižšiu možnosť prežiť a napoja toho, ktorý má tu možnosť vyššiu. Presne ako počas vojny. Je to hrozné.
Ako to vyzerá v obchodoch s potravinami, drogériou či v lekárňach? Majú dostatočné zásoby?
Čo sa týka potravín a liekov, tak s nimi nie sú žiadne problémy.
Reagovali ľudia na epidémiu nákupným ošiaľom?
Áno, určite áno. Hoci aj v tom prípade ohrozujú všetkých naokolo. Už pondelok (9. marca) večer sa po vyhlásení, že karanténa bude platiť pre celé Taliansko, hrnuli na nákupy. Úplne nezmyselne.
Na Slovensku začína niektorých ľudí obchádzať panika. Čo by ste im odkázali – majú sa COVID-19 obávať alebo sa na naň pozerať triezvo, s chladnou hlavou?
V topoľčianskej i partizánskej nemocnici sa pripravujú na pandémiu Čítajte Panike sa dá vyhnúť, ak vláda urobí všetko preto, aby ochránila Slovensko. Koronavírus nie je obyčajná chrípka a už od prvého prípadu nákazy sa, na rozdiel od nej, šíri 10- až 20-násobne rýchlejšie. Čím skôr sa preto všetko zatvorí, tým skôr nákaza ustúpi. To ale záleží tak od vlády, ako i samotných obyvateľov. V Taliansku sme celú situáciu, z môjho pohľadu, podcenili od samého začiatku. Z oboch spomínaných strán. Keby štát prijal drastickejšie opatrenia hneď na začiatku, ako to urobila Čína, určite by sa to skončilo skôr.
Trebárs v Codogne, kde sa objavil prvý prípad, nemajú po 18 dňoch karantény žiadny nový prípad nakazenia. Žiadny. Zostaňte doma a vyjdete z toho za dva týždne.
Ako na karanténu reagujú ľudia?
Povedzme, že tí rozumnejší zostávajú doma. Sú však aj nezodpovední, ktorí sa novinárom vysmievajú, že „ja sa predsa v 25-tich rokoch nezatvorím doma“. Alebo ďalšia slečna odpovedala, že prečo by nemala chodiť na aperitívy s priateľmi, veď mladých sa to netýka. A že doma zostane až vtedy, keď bude počuť o úmrtí mladších.
?
Áno. Nad konaním niektorých sa človeku pozastaví rozum. Napríklad nad tými siedmymi tisícmi občanov, ktorí, keď zatvorili univerzity v Miláne, utiekli z Lombardie a vrátili sa vlakom domov – na Sicíliu, do Neapola, ... akoby sa ich to netýkalo.
Takže za takéto masívne rozšírenie môže hlavne nezodpovedné správanie sa ľudí...
Určite áno. Z veľkej časti. Napríklad jeden párik z Codogna z neho ušiel, aby si šiel zalyžovať na hory. Obaja pritom mali pozitívny test na koronavírus.
Vy osobne z neho máte strach? Alebo k nemu pristupujete len s rešpektom, bez obáv?
Určite mám strach. Snažím sa však rešpektovať nariadenia vlády a byť doma. Máme v prenájme bar pri mori, kúsok odtiaľto, a otvorenie na Veľkú noc sa odkladá. Teraz je dôležitejšie zdravie. Máme 1,5-ročného syna a včera sme sa od jednej detskej doktorky dozvedeli, že sa nakazil aj jeden 2-ročný chlapček, ktorého odviezli do Florencie. Takže áno, strach je veľký. A netreba sa utešovať tým, že sú v ohrození “iba seniori a chronicky chorí“, pretože to tak nie je. Každým dňom sa potvrdzuje, že vírus neušetrí nikoho.
A čo hovoríte na slovenské opatrenia – celoplošný zákaz všetkých akcií, nekonajú sa omše, uzatvorili sa aj školy...
Železnice zrušili priamy predaj cestovných lístkov Čítajte To isté bolo aj prvé dni v Taliansku... a potom pochopili, že to nestačí. Ja by som teda určite odporučila zatvoriť všetko. Netreba čakať na to, že sa situácia zvráti ako u nás. Držím vám pritom palce. A dúfam, že Slovensko sa s tým popasuje rozumnejšie.
