Rok 1945 patrí k rokom, ktoré vo veľkej miere zasiahli do modernej histórie nielen Slovenska, ale aj celej Európy, ba celého sveta. Bol to rok, v ktorom sa toho udialo mnoho. Zlomové udalosti roku 1945, prirodzene, zasiahli aj región Topoľčian. Stalo sa tu toho veľa, ale ako tému článku som si tentokrát zvolil vybrané udalosti, ktoré sa stali bezprostredne po oslobodení nášho regiónu.
Mŕtvoly v Prašiciach
Proces obnovy a návrat do mierových čias nebol vždy príjemný, ani hladký. Vhodnou ilustráciou sú napríklad udalosti z Prašíc. Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal 8. apríla nariadenie. V obvode Prašíc sa nachádzalo viacero nepochovaných mŕtvol. Vzhľadom k faktu, že už v apríli býva teplo, muselo sa
Najstarší občan Prašíc oslávil 103 rokov Čítajte urýchlene pristúpiť k ich pochovaniu. MUDr. Ján Rada, lekár v Prašiciach po obhliadke miest uviedol, že sa našlo 17 mŕtvol, z ktorých sa 5 mohlo identifikovať. Väčšinou boli nahé, so znakmi po strelných ranách. Až na tri prípady boli telá pochované na cintoríne v Prašiciach s plnou cirkevnou pietou v očíslovaných hroboch.
Viditeľné stopy vojny boli napríklad aj v Tovarníkoch. Pri obci bol vykopaný asi 500 m dlhý protitankový zákop, ktorý asi mesiac kopalo údajne 200 robotníkov. Tento bolo treba po vojne urýchlene zasypať, aby sa tam mohlo siať. To si žiadalo vyše 100 kopáčov na 8-10 dní, problém bol ale v tom, že obec si nemohla dovoliť ich platiť zo svojho, nemala peniaze. Riešiť to mal opäť ONV v Topoľčanoch. Zničené či poškodené ustupujúcimi Nemcami boli aj viaceré úseky na železniciach, výhybky či mosty. Všetko si žiadalo rýchlu opravu.
Obdobie tesne po prechode frontu bolo tiež obdobím, ktoré prialo rôznym indivíduám, ba priam kriminálnikom. Skrátka využili atmosféru neistoty, resp. využili čas, kým sa dalo všetko do poriadku. Ako príklad nám môže poslúžiť hlásenie z četníckej stanice v Topoľčanoch číslo 884/35 zo dňa 6. apríla 1945. Veliteľ stanice, hlavný dôstojnícky zástupca Bolerázsky , oznamoval, že sa v Topoľčanoch a okolí skrývajú rôzni jedinci, ktorí, vydávajúc sa za partizánov, prepadávajú obyvateľov. S pomocou zbraní žiadali od nich cennosti – a najmä peniaze. 3. apríla, tzn. deň po oslobodení, prišli na poludnie do bytu Františka Valoviča na Baštínskej ulici v Topoľčanoch dvaja muži so samopalmi, jeden mal sovietsku a jeden našu rovnošatu. Valovič nebol doma, a tak boli na odchode, keď v tom sa Valovič vrátil. Pod hrozbou zastrelenia od neho muži chceli 100 000 korún. Valovič zo strachu privolil, a keďže bola doma manželka ktorá veľmi plakala, jeden z mužov jej 14 000 korún vrátil. Potom muži odišli s tým, že Valovič mal zákaz hodinu vychádzať z bytu von. Vraj bolo pred bytom ďalších pár mužov, ktorí na všetko dohliadali.
V ten istý deň, o hodinu neskôr, tí istí muži vpadli do obchodu hodinára Michala Baraniviča na námestí. Majiteľa muži prinútili sa postaviť ku vchodu, že oni si vyberú čo budú chcieť. Vzali dovedna 68000 korún, a k tomu bližšie neurčené hodinky. Podľa získaných správ sa mali muži zdržovať hlavne v okolí Janovej Vsi, kde sa tiež vydávali za partizánov, vzbudzovali u ľudí strach, a bolo aj tu pár krádeží. Skupina mala byť potlačená pomocou armády. Či sa tak aj skutočne stalo, to je už neznáme .
V podobnej záležitosti mali žandári plné ruky práce aj v Žabokrekoch nad Nitrou. Národný výbor nariadil, aby žandári zaistili a predviedli k okresnému súdu pekára Beniaka. Bol podozrivý z toho, že vydávajúc sa za partizána, vylákal v Topoľčanoch väčší obnos peňazí a rozbil pri tom niekoľko pecí. Beniak ale v čase zaistenia vykonával službu u MNV v Baťovanoch a navyše, veliteľ stráže v meste, Peter Ľupták, vyhlásil, že celú záležitosť týkajúcu sa Beniaka vybaví osobne. Ako to dopadlo, to nie je tiež z archívnych spisov jasné.
Rabovali kaštiele
V malej dedinke vyrábali veľké stoličky Čítajte Bohužiaľ, po skončení 2. svetovej vojny sa zmrákalo aj nad mnohými slovenskými pamiatkami. Kaštieľ v Tovarníkoch bol obyvateľmi z okolia vyrabovaný. ONV v Topoľčanoch dňa 5. apríla v tejto veci vydal notárskemu úradu prípis – vyhlášku v tomto znení: „Nechajte ihneď vyhlásiť v obci Tovarníky, aby každý kto niečo ukradol z kaštiela v Tovarnikách, ihneď to doniesol späť a uložil to na chodbu tohoto kaštieľa. Kto tak neučiní a bude u neho neskoršie nájdený ukradnutý predmet, vystavuje sa prísnemu potrestaniu!“. Efekt vyhlášky bol pravdepodobne diskutabilný.
Podobný osud čakal aj na iné kaštiele, v okolí Topoľčian šlo napríklad o kaštieľ v Nitrianskej Strede. Tu ho ale nerabovali len miestni občania (a obyvatelia Solčian a Čeladiniec), ale aj nemeckí a maďarskí vojaci, ktorí na ňom ešte pred oslobodením postupne vylamovali dvere a odnášali rôzne veci. Predo-všetkým šlo o rôzny zdravotnícky materiál, pretože tam bol nemocničný sklad Štátnej nemocnice v Topoľčanoch. Civilné obyvateľstvo sa primárne zameriavalo na krádeže zariadenia kaštieľa. Aj v Nitrianskej Strede, Solčanoch aj v Čeladinciach bola vybubnovaná výzva na vrátenie ukradnutých vecí späť. Aj v tomto prípade asi nebol úspech veľký.
Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. To platilo vždy, a vždy platiť bude. Dňa 20. apríla 1945 pyrotechnický personál z Topoľčian odstraňoval v Lovasovciach, tzn. dnešných Koniarovciach, nevybuchnuté bomby a iný materiál. Do obce prišla komisia pod velením stotníka Čunderlíka. Členmi boli poručík Štefan Ferko, rotný Pavol Knazúr, nadporučík Alexander Rod a Jolana Chudá, známa Pavla Knazúra, ktorá ho požiadala či by ju mohol z Nitry (odkiaľ komisia vyrazila) odviezť do Mýtnej Novej Vsi. Komisia prišla, zaistilo sa asi 45 mínometných mín a Čunderlík dal Knazúrovi rozkaz na odvoz mín asi 100m južne od obce, kde mali byť odborne zneškodnené. Zvyšok komisie, okrem Chudej, šiel k železnému mostu pri rieke, aby tu zneškodnili ďalšie míny, čo sa aj podarilo. Keď sa vrátili do dediny tak sa dozvedeli, že rotný Knazúr je mŕtvy a viacero ľudí ranených.
Knazúr a niekoľko civilistov odviezli míny na poštovej káre za dedinu, a ako to už býva, keď sa míny ukladali na zem, začali sa okolo objavovať rôzni ľudia, vrátane J. Chudej a miestnych detí. Okolo 15.30 h nastal z neznámeho dôvodu výbuch. Rotný Kňazúr bol na mieste mŕtvy, Jolana Chudá umrela o pol hodiny neskôr a 5 ďalších osôb bolo rôzne zranených. Telo rotného Knazúra bolo nájdené 8 metrov od miesta výbuchu. Okrem toho 20. apríla v Lovasovciach vojenské nákladné auto presne o 15.30 h, v čase výbuchu, zrazilo Štefana Fábryho z Výčap – Opatoviec, ktorý na bicykli viezol svoju 6-ročnú dcéru z nemocnice v Topoľčanoch. Čo bolo príčinou nehody nie je uvedené. Chvalabohu sa nič vážne nestalo, dcérka Fábryho mala len menšiu tržnú ranu na čele. Patrí sa dodať, že zhruba 150 nevybuchnutých bômb bolo hlásených aj v obvodoch Velušoviec, Tesár a Ludaníc. Ale v súvislosti s nimi nešťastia zdokumentované nemáme.
Uplatňovali si náhrady škody
Napokon, najväčšiu ťarchu každej vojny nesú vždy civilisti a nebolo to tak ani v tomto regióne. Mnoho obyvateľov obcí prišlo o svoj majetok, či aspoň jeho časť. Dobre zdokumentované máme v tomto ohľade napríklad Krušovce. Šlo o domy poškodené výbuchmi mín, náhrady za zabitý alebo odvlečený dobytok, resp. všeobecne zvieratá, ukradnuté veci, vylámané brány a zámky. Celkovo si poškodení uplatňovali náhradu vo výške 163 440 korún. Iste v tom ale nie sú započítané drobné krádeže či škody menšieho rozsahu (8 ľudí, u ktorých nebola uvedená suma škody) a tiež je možné, že sa nezachovali dodnes všetky zápisnice.
Najstaršia obyvateľka Bojnej vidí zmysel života v práci Čítajte Okrem toho bol poškodený aj obecný kultúrny dom – chýbali okná, zariadenie, boli poškodené múry a ich obklady (30 600 korún), Štátna škola v Krušovciach v dôsledku výbuchu míny musela nanovo zasklievať okná, chýbalo veľké množstvo inventáru, pomôcok a zariadení (27 500 korún) ako opravy poškodení a ďalších 20 365 korún na nákup chýbajúceho inventára. Statkár Jozef Markvart si vykázal škodu skoro 40 000 korún – zničené, zhabané alebo ukradnuté zbožie, ukradnutý dobytok, zhabaný kôň, oblečenie. Najväčšou škodou zistenou v obci sa však môže „pochváliť“ firma Ager, účastinová spoločnosť, ktorá obchodovala s hospodárskymi plodinami a mala zjavne v správe aj krušovský kaštieľ, či aspoň jeho časť. Do výpočtu škôd firma zarátala aj škody vzniknuté rabovaním kaštieľa armádami a prirodzene aj miestnymi obyvateľmi, ktoré sa, bohužiaľ, teda nevyhlo ani Krušovciam. Firma si vyúčtovala škodu vo výške 1 353 375,50 Ks. Celkovo teda posledné dni vojny stáli obyvateľov Krušoviec 1 635 280,50 Ks. A takýchto obcí bolo v našom regióne viac.
Ako možno vidieť, jar 1945, resp. oslobodenie, sa v regióne nespájala iba a výhradne s radosťou zo skončenia vojny. Aj po nej sa vyskytovali rôzne tragédie. A takisto stále bolo mnoho škôd, ktoré si žiadali nápravu.
Ondrej Godál, historik v Tribečskom múzeu
Autor: Ondrej Godál
