Spomínalo sa, i keď chceli hlavne poučiť iných

raskala vo švíkoch. Neskrývanou ambíciou bolo pritiahnuť na podujatie aj širšiu verejnosť, ale... V prvej téme seminára predstavila Oľga Kvasnicová z topoľčianskeho archívu historický vývoj od čias Šimonovian v prvej ČSR takmer až k súčasnosti. Hlavné historické medzníky, osobnosti, sociálne, politické i národnostné zloženie odkrylo vrstvu po vrstve historické korene mladého mesta. Tému, ktorá by pripomenula aj učiteľom dejepisu čo-to o histórii ich mesta, si však vypočulo len málo zástupcov škôl. Len stoly, pri ktorých mali sedieť absolventi, nemali ani jedno miesto voľné, trochu prispeli i zástupcovia magistrátu. V ostatných radoch stolov zostali aj fľaše s minerálkou nepovšimnuté. Zdeněk Rybka zo Zlína sa potom venoval v menej akademickom tóne baťovskej podnikateľskej filozofii. Súčasní podnikatelia z Partizánskeho ale boli asi príliš zaneprázdnení zarábaním, takže zámer, podľa ktorého by sa takto mala osloviť aj táto skupina, aby znovu zaviedla niektoré spôsoby riadenia zamestnancov v duchu, ktorý pozdvihol maličké Šimonovany na mesto so skvelou povesťou, sa nevydaril. Prezenčná listina pre podnikateľov zostala takmer prázdna, takže myšlienky Z. Rybku sa stali iba prostriedkom na nostalgické spomienky absolventov, a nie podnetnými príkladmi pre podnikateľov. “Nejde o glorifikáciu Baťovej rodiny, ale o to, aby sme si upriamili pozornosť na baťovský systém riadenia, ktorý keby sme teraz používali, išli by sme míľovými krokmi dopredu,” povedal bez okolkov prednášajúci. Z. Rybka, bojnický rodák, sa sám označil za produkt Baťovej výchovy v Zlíne. Tomáš Baťa, ktorý vybudoval celý systém riadenia, sa stal jeho hlavnou témou. Pripomienky, že zlínsky podnikateľ nedal nikomu nič zadarmo, neuznával žiadne trináste platy, podpory v nezamestnanosti, a jedinou výnimkou bola poukážka pri narodení dieťaťa zamestnancovi, sa dnes zdajú až ohromujúce. “V čom spočíva genialita? V tom, že sa človek dokáže dostať i zo situácií, ktoré sú nepriaznivé a vymyslí niečo nové. Tomáš Baťa hovoril, aby sme sa nikdy nevyhovárali na pomery,” zaznelo v téme. Inšpirujúce myšlienky odhalili aj to, že Baťa nemenil len tvár mesta, ale aj samotných ľudí. Absolventi BŠP boli len dôkazom tohto tvrdenia, ale v dnešnej dobe už asi nie je veľa ľudí ochotných meniť sa, a podľa prezenčnej listiny je ešte menej tých, ktorí by boli schopní meniť niekoho podľa Baťových princípov spravodlivej odmeny.