nikomu. Prekážky, len tak ledabolo pozbíjané, poničené konštrukcie a okolo odpadky – to všetko v areáli Základnej školy na Malinovského ulici. Za predloženým projektom skejtparku stojí Peter Kňaze, šestnásťročný študent priemyslovky, ktorý si to rád šinie s kamarátmi na skejtborde po sídlisku či na školskej ploche. Študent jednoducho pochopil, že ak chce mať dobrú plochu na svoju záľubu, musí pre to niečo urobiť. On sám, nikto iný to zaňho neurobí. ”Mňa to strašne baví a baví to aj ostatných ľudí, ale tu nie sú dobré podmienky. Chcel by som, aby to bolo čím skôr hotové a dalo sa konečne jazdiť. Možno by sa potom začali zaujímať o tento šport aj ďalší ľudia a rozvinulo by sa to.” Peter má momentálne zlomenú skejtbordovú dosku, takže zatiaľ si dáva pauzu, ale plocha s prekážkami nezostáva opustená. To, čo bolo pôvodne zamýšľané ako miesto pre korčuliarov a skejtbordistov, je teraz obsadené prevažne bicyklistami na freestylových BMX. Jednoducho adrenalín na U-rampe sa dá vychutnať mnohými spôsobmi. Prekážky sú už v podstate za zenitom svojej životnosti. Dôvody? Prispôsobovanie si prekážok opilovaním a vandalizmus. Veľké konštrukcie sa neraz stali domovom výrastkov, ktorí možno so skejtbordingom nemali nič spoločné, pre nich bolo dôležité, že je to celkom štýlová ”zašiváreň”. Peter vo svojom projekte sa nebál pomenovať tieto problémy, ale snaží sa hájiť práva skutočných vyznávačov týchto adrenalínových športov. Chcel by, aby o túto športovú činnosť prejavilo záujem viac detí, cestou je práve vynovený park, a ponúka aj možné alternatívy, kde by sa dal znovu vybudovať. Navrhol, aby sa dodržiaval presný čas otváracích hodín, a tak by sa hrmot, ktorý spôsobujú kolieska na drevených prekážkach, eliminoval. Oplotenie a pravidelné vynášanie odpadkových košov by podľa neho určite zabránilo neporiadku. Zvoliť správne miesto na park je úlohou magistrátu, ale Peter navrhol štyri možnosti - za záhradkami vedľa garáží, na Horskej ulici za novým parkoviskom, na ihriskách za panelákmi na Horskej ulici a vedľa skúšobnej trate pre autoškoly. Zoznam asi tridsiatich chlapcov, o ktorých vie, že sa venujú týmto športom, len dokazuje, že toto sídlisko ešte stále dýcha mladými ľuďmi. Sú tu mladí, ktorí majú záujem o mladé športy, veď v meste funguje aj skejtšop, takže kultúra širokých nohavíc s vreckami a šiltoviek si rýchlo razí svoju cestu – cestu, pri ktorej lomozia malé kolieska po asfalte.
Škola sa pasuje so skejtparkom Skejtpark je v súčastnosti pre školu na Malinovského ulici skôr príťažou. Riaditeľ školy Viliam Handlovič nepopiera, že myšlienka podpory skejtbordingu je dobrá, ale umiestnenie sa spája s mnohými problémami. Pôvodne mala plocha slúžiť ako basketbalové ihrisko. ”Keď chceme cvičiť, musíme najskôr pozbierať rozbité fľaše,” naznačuje, že sa tu nie vždy stretáva tá správna partia športovcov, ale často zaúradujú výrastkovia. ”V tejto situácii nie je vhodné mať to v školskom areáli. Bolo by dobré umiestniť to na miesto, kde by bola stála kontrola a jednoducho urobiť tam opatrenia. Chcelo by to jednu pracovnú silu, ktorá by sa o to starala a organizovala. Keď sa vyznačí, že večer je tam zákaz vstupu, tak sa to aj skutočne dodrží. Nemôže prísť partia, ktorá tam bude popíjať.” Skejtpark, ktorý je v školskom areáli, má to špecifikum, že sa devastuje vlastne ešte viac ako keby bol hocikde inde, lebo je voľne prístupný a nikto nevykonáva dozor. Aj keď sa brána uzamkne, je to márne. V plote si niektorí ”športovci” urobili ďalšie prechody. ”Chodia tam aj výrastkovia, ktorí pomaly ani nedovolia vstúpiť tam tým, ktorí sa chcú korčuľovať.”
