o viac, ak sa spájajú s fantáziou, vynachádzavosťou, cieľavedomosťou riaditeľov a učiteľov. Sem-tam sa tieto znaky označujú aj ako boj o žiakov. Boj-neboj, treba to vedieť a chcieť. V Základnej škole na Škultétyho ulici v Topoľčanoch sa takýto "boj" odohráva, hoci pre budúci školský rok nemajú núdzu o žiakov. Naopak, hlásilo sa viac prvákov, než môžu zapísať. Nie že by nemohli, ale mestskí poslanci uprednostnili princíp administratívneho presunu pred voľným výberom rodičov. Škola sa popri inom orientuje na vyučovanie cudzích jazykov už od prvej triedy. Riaditeľka školy, ešte pred rokom štátna školská inšpektorka Mária Bezáková sa s vervou, ale i rozvahou pustila do premien, ktoré si žiada doba. Inšpirovaná poznatkami zo stáží v zahraničí, aktívna organizátorka projektu Orava, ale majúca na pamäti dobré nápady domácej proveniencie, je rada, že sa ocitla uprostred skutočného školského života a že nachádza podporu u kolegov učiteľov. "Som pyšná na našu novú jazykovú učebňu, ale aj na to, ako sme sa dokázali nadchnúť a pomáhať pri jej budovaní," spomína pani riaditeľka na nejednu trampotu, "a preto máme ešte veľa plánov". Do okna jej pracovne svietia v májovom slnku novučičké žlté a zelené záhradné lavice, ktoré si urobili sami s pomocou nezamestnaných zapojených do aktivačných prác. Takí sú v dočasných službách štyria a vraj sa vedia chytiť do roboty. V škole sú aj dve slečny na absolventskej praxi. Aj využívanie takýchto možností je v manažérskom repertoári M. Bezákovej. "Chystáme sa postaviť na školskom dvore altánok, ktorý bude triedou v prírode. Keď bude vhodné počasie, budú sa deti môcť učiť vonku. Pustili sme sa aj do školského športového areálu. Obnovíme dráhu, doskočiská, vysejeme na ihrisko trávu,“ menuje principálka plány. „Vysádzame borovice, kúpili sme hadicu na polievanie i krhly, samozrejme, do primeraných prác zapájame aj deti, verím, že budú ohľaduplnejšie k tomu, čo sami napravia či opravia. Nechcem, aby deti sedeli neustále pred počítačmi, obnovíme v našej škole olympijského ducha.“ M. Bezáková je činorodá, praktická osoba a sama priznáva, že aj tvrdohlavá. „Zasadili sme tuje a ktosi dve vytrhol a odhodil, zasadili sme ich znova, a ak, vytrhne opäť, my ich opäť zasadíme. Sila kvapky vody voči kameňu nie je v jej veľkosti a váhe, ale vo vytrvalosti, s akou naň padá...“ Paralelnou ambíciou učiteľského zboru je „otvárať“ školu rodičom i iným ľuďom, ktorí majú o školské prostredie záujem. Všeličo sa dá urobiť aj bez peňazí, keď je na to vôľa, tvrdí riaditeľka zo Škultétyho ulice. Európsky deň rodičov a škôl, keď škola pozýva do svojich tried rodičov, usporiadali už viackrát ako jeden z prvých krokov vo formovaní tesnejšieho vzťahu školy a rodín žiakov.
