lian pod Tríbečom Ivan Hók s manželkou, členovia Klubu leteckej histórie z Trenčína Marián Hrodegh a Roman Hermann, Anton Bujna a ďalší hostia. Prišli do Apponyiho poľovníckeho múzea, kde sa v novej expozícii zišli pod jednou strechou príbehy bojových lietadiel, ktoré pred šesťdesiatimi rokmi skončili svoju púť v našom kraji a tragické i šťastnejšie príbehy ich posádok. Výstava neobyčajných predmetov, ktoré niekoľko rokov zhromažďuje Roman Vrána s bratom a synovcom v dramaturgickom stvárnení riaditeľa múzea Petra Králika, je pútavým, ale predovšetkým dôstojným a pietnym pripomenutím 60. výročia konca druhej svetovej vojny. Ani desaťročia neprekryli všetky stopy tých udalostí. Nad Krnčou, pri Chrabranoch, v chotári Veľkých Hostí či Kostolian pod Tribečom, v Hruboňove a na ďalších lokalitách objavujú nadšení amatérski historici letectva zvyšky strojov, zbraní, navigačných prístrojov, výstroja a iných predmetov, ktoré sa nachádzali v bombardéroch alebo stíhačkách. Nad chladnými a zdeformovanými predmetmi poznačenými pôdou a povetrím sa spontánne prebúdza zvedavosť pátračov po osudoch členov posádky. Z archívnych dokumentov, rozprávania pamätníkov a príbuzných skladajú mozaiku nepatetického hrdinstva v mnohých prípadoch zavŕšeného smrťou. Ale príbehy mužov z lietajúcich strojov majú mnoho súvislostí aj s osudom, nejedným tragickým, ľudí na zemi. Peter Králik sprevádzajúci školákov i dospelákov približuje nad hlavňami palubného guľometu a kanóna posledné chvíle streľkyne zo sovietskeho lietadla IL-2, ktoré rozčesla v strede trupu salva nemeckej protilietadlovej batérie. Stroj spadol do močiara neďaleko Chrabrian tak prudko, že sa zaryl do šesťmetrovej hĺbky. Pilot je pochovaný na cintoríne v Kovarciach, streľkyňu vraj pochoval nejaký roľník pod jabloň neďaleko rieky. Nad čiernym železom zbrane sa poslucháčov nevdojak zmocňuje dojatie. Rovnako ako nad osudom posádky amerického bombardéra B-17, ktoré sa po zásahu nemeckých striel ako horiaca guľa zrútilo do lesa pri Veľkých Hostiach. Väčšina mužov neprežila... František Lucký, v tých rokoch gymnazista a očitý svedok pádu iného lietadla B-17 na Drži rozprával počas vernisáže neobyčajne živo o vojnových udalostiach a tragickom konci svojho brata Vojtecha, ktorého zastrelilo so štyrmi priateľmi gestapo i o svojom stretnutí s americkým pilotom. Záchrana jedného z pilotov priniesla „vďaka“ udavačstvu a napokon horlivosti gardistu smrť Jankovi Szegyňovi, korého neter pani Hóková bola tiež na otvorení výstavy. Deti visia očami na ústach P. Králika, keď im rozpráva o havárii americkej stíhačky mustang v Hruboňove. Pri zdeformovanej štvorčepeľovej vrtuli stojí v múzeu socha sv. Jána Nepomuckého, patróna šťastných návratov. Ani patronát svätca, vedľa ktorého za dedinou dopadlo stíhacie lietadlo, nezabránil zahynutiu pilota Beamana. Na neveľkej ploche je v oponickom múzeu sústredený hmatateľný kus dejín, ktoré prešli našimi dolinami i kopcami. Sú tam fotografie, vlajky, dobové reálie dodávajúce vojnovým príbehom istú intimitu. Osobitne vydarným doplnkom je bohatá séria modelov lietadiel, ktoré boli v letkách spojeneckých armád. Ich autorom je Anton Bujna z Topoľčian. Vyniká medzi nimi strieborný model B-17, ktorý pán Bujna akoby riadením osudu náhodou objavil niekoľko dní pred otvorením výstavy ako „nepredajný“ v topoľčianskom Kauflande a stihol ho zložiť. „Dlho do noci som v utorok pred otvorením výstavy s istou dávkou trémy rozmýšľal, čo poviem na úvod pred vzácnymi hosťami,“ hovorí Peter králik, „až som svoje úvahy uzatvoril tým, že netreba žiadne reči. Príbehy sú zaznamenané, známe. Preto som povedal iba to, že tí ľudia v bombardéroch, stíhačkách i na zemi boli hrdinovia, ktorí si zasluhujú našu trvalú úctu a povinnosť si ich obete pripomínať. Stretnutia v múzeu moje rozpaky potvrdili. Ľudia, ktorí prišli, prežívali takú presilu pocitov a spomienok, že nebolo dosť času so všetkými sa podeliť. Verím, že ešte príde čas, keď v načatých rozhovoroch budeme pokračovať.“ Roman Vrána priznáva, že mal chvíľu pochybnosti, ako početná kolekcia záhadných predmetov vyznie. „Keď som to však nakoniec uvidel nainštalované, premkol ma krásny pocit zadosťučinenia a v tej chvíli som vedel, že mám pred sebou ešte veľa hodín v teréne, veľa stretnutí s ľuďmi, ktorí chápu moju záľubu.“ Ak patríte k takým a zaujímate sa o modernú históriu, v Apponyiho poľovníckom múzeu strávite užitočnú a obohacujúcu chvíľu. Stačí sa dohodnúť s pánom riaditeľom Králikom, tel. 0905 117 148, výstava bude inštalovaná do konca októbra 2005. (vš) Voľné vstupné pre dve osoby za správne odovede v našej súťaži získavajú: Daniel Fulka z Horných Štitár a Oľga Feješová z Topoľčian.
