vnováhou je to na začiatku ako boj s veternými mlynmi, ale potom... Prečo však efektívne nepomôcť deťom? Študent Strednej priemyselnej školy v Bánovciach nad Bebravou, odboru grafické systémy, Ivan Venger, aj keď je už štvrták, si spomenul na svoje detské modriny. Zostrojil špeciálny detský bicykel s názvom pedo-bike. S pedo-bikom dobicykloval až do celoslovenskej súťaže stredoškolskej odbornej činnosti, kde dostal špeciálne ocenenie. Pedo-bike si Ivan zostrojil najprv v počítačovom prostredí v programe Autodesk Inventor 6, virtuálny trojrozmerný prototyp potom preniesol v garáži do hmatateľnej podoby. ”Na súťaži som chcel vyzdvihnúť ten virtuálny prototyp, ale porota nepochopila, ako program funguje. Videli iba konečný výsledok – bicykel. Nevedeli, čo je to modelovanie,” hovorí Ivan o úskaliach svojej kategórie – kategórie voľný čas. Takýto bicykel má na prvý pohľad niekoľko viditeľných zvláštností. Darmo by ste hľadali pedále, oporné kolieska, ale zato bicykel ako keby sa dal zložiť na polovicu. ”Moment otáčania nie je pod vidlicou, ako to je u klasických bicyklov (keď otáčame kormidlom, otáča sa predné koleso). Za následok to má to, že riadenie je menej citlivé. Dieťa, keď zatočí, má väčšiu šancu uvedomiť si to,” vysvetľuje Ivan s prehľadom. Perpetuum mobile v jeho rukách je len funkčná maketa. Riadidlá sú už tak trochu rozštelované, v rukách ich totiž mala na skúšku tri a polročná Kristínka. Členka Ivanovej rodiny musela pomaly aj život nasadiť, aby sa model vyskúšal v praxi. Na bicykel v pohode môže nasadnúť dieťa od dvoch do šiestich rokov. Výhodou je to, že bicykel akoby rástol spolu s jazdcom. Riadidlá aj sedadlo sa dajú výškovo nastaviť. To, že sa posúvajú tieto časti, zároveň znamená aj vzďaľovanie sedadla a riadidiel, takže ruky zbytočne neovísajú. Celý bicykel by mohol byť zhotovovaný z dreva. Ekologický materiál Ivan vychvaľuje najviac. ”Vyžaduje si to minimálnu starostlivosť, použil som brezu. Drevo sa ľahko obrába, nalakuje. Čokoľvek sa stane, stačí len pretrieť bicykel jemne šmirgľom,” hovorí Ivan a už aj myslí na sériovú výrobu. Keď vypĺňal vo formulári kolónku cieľ práce, jasne napísal: priviesť bicykel na slovenský trh, a za tým nezabudol dať výkričník. Keď sa bicykle vyrábajú jednotlivo, vyjdú asi na tisícštyristo korún, ale pri sériovej výrobe by náklady iste klesli. Premyslel si aj dve možné konštrukcie bicykla. Jedna má prepracovanejší dizajn a bola by pre zákazníka drahšia, druhá by bola lacnejšia, ale základné kritérium – aby dieťa jazdilo a nespadlo – by bolo zachované. Podobný bicykel prvýkrát videl Ivan ešte pred štyrmi rokmi na internete. Nemeckí terapeuti odporúčali tento typ pre deti, teraz je niečo podobné na Slovensku rozplánované súčiastka po súčiastke ako virtuálny prototyp a, samozrejme, ako maketa. ”Bol by som rád, keby sa niekto ozval,” tvrdí maturant. Možno sa zanedlho bude viac detí odrážať pri bicyklovaní nohami od zeme (a nielen tie, ktorým spadla reťaz). Cítiť pevnú pôdu pod nohami znamená veľa (nielen) pre deti aj pre maturantov.
