
Majstrovský titul vytyčuje do nasledujúcej sezóny istú zodpovednosť. Topoľčianski hádzanári ho mali obhajovať s určitými zmenami v kádri mužstva. Tie zmeny neboli určite celkom zanedbateľné. Róbert Jančo už v tejto sezóne nemohol hrať zo zdravotných dôvodov. Vranka a Šellei videli svoje lepšie uplatnenie v našej druholigovej súťaži. Bolo to oslabenie hlavne v obrannej činnosti, ale po ročnom pôsobení v mužstve odišiel aj strelec Peter Hatáš späť do Trnavy. Z nových tvárí v mužstvo bolo možné ako o posile hovoriť len o Trandžíkovi z Piešťan, ktorý však po skrátenej vojenskej službe v Topoľčanoch neodohral ani celú základnú časť súťaže I. ligy. Prezident klubu Štefan Uhlár sa v jednom rozhovore pred sezónou 1995/1996 jednoznačne vyjadril, že cieľom tohto mužstva by malo byť znovuzískanie majstrovského titulu.
Len deväť zápasov s Hargašom

Ťažko možno odškriepiť výrazný podiel trénera Ivana Hargaša na zisku prvého, a teda historického majstrovského titulu pre topoľčianskych hádzanárov. Vzťahy medzi ním a niektorými hráčmi však škrípali už na konci majstrovskej sezóny 1994/1995. Napriek tomu začal v tomto klube aj v sezóne 1995/1996 už ako aj reprezentačný tréner. Ukázalo sa, že to bolo skôr v neprospech jeho klubovej práce, hoci tých najlepších hráčov (Meluša, Szegényho, Vlnku, Galoviča a neskôr aj Michala Janča) mal aj pri reprezentačných sústredeniach a zápasoch stále pri sebe. V prvom vážnejšom zápase nového ročníka Topoľčany v domácom súboji s Košicami len remizovali, čo sa v súperení týchto mužstiev o najvyššiu priečku muselo považovať za výraznú stratu. Z hry topoľčianskych hádzanárov sa vytratila ľahkosť a ich víťazstvá boli skôr kŕčovité. Napriek prehrám v Prešove a v Trnave však Topoľčany vyhrali o jeden bod pred Trnavou prvú časť základnej časti, ale vzhľadom na pretrvávajúce a stupňujúce sa nezdravé javy medzi trénerom Hargašom a viacerými hráčmi, vedenie klubu navrhlo Ivanovi Hargašovi rozchod a ten bez zvýšených emócii od mužstva odišiel.
V novom roku s Hatalčíkom

Jesennú časť súťaže odtrénoval Peter Hatalčík so ženami vo Vinohradoch Bratislava v II. lige, s ktorými bol po tejto časti súťaže na prvom mieste. Vzhľadom na svoje ambície ponuku Topoľčian prijal, ale neprišiel do úplne nového prostredia. Oduševnené funkcionárske zázemie v Topoľčanoch poznal a veril aj v hráčsku kvalitu tohto kádra, s ktorým sa pustil do tvrdej práce. Až na remízu v prvom zápase na ihrisku ŠKP Bratislava vo všetkých ostatných zápasoch odvetnej časti základnej časti Topoľčany vyhrali a s päťbodovým náskokom išli do nadstavbových bojov prvej šestice mužstiev. Topoľčianski hádzanári si vlastne zabezpečili titul už v 3. kole nadstavbovej časti súťaže, keď v Košiciach neprehrali a remízou si udržali päťbodový náskok. Šnúra pätnástich zápasov bez prehry sa skončila v Prešove, ktorý využil všetky prostriedky na to, aby v tomto súboji zvíťazil. V priamom súboji s Košicami v treťom kole pred koncom súťaže si Topoľčany víťazstvom definitívne zabezpečili druhý majstrovský titul a mali aj na to, aby zvíťazili i v nasledujúcom zápase v Trnave.
Tím HC VÚB VTJ Agro Topoľčany v sezóne 1995/1996 reprezentovali hráči Milan Jakubička, Rudolf Szegény, Bohuš Halgaš, Dezider Jakubička, Ľuboš Pavlovič, Ladislav Vlnka, Peter Kopecký, Martin Valent, Michal Jančo, Juraj Galovič, Branislav Hodál, Michal Meluš, tréner Peter Hatalčík, asistent trénera Ferdinand Minarovský, masér Milan Kotrba.