Juraj Bačík, 44-ročný odchovanec topoľčianskeho futbalu si užil mimoriadne zaujímavú hráčsku kariéru.
Väčšinu času strávil v rodných Topoľčanoch, kde skončil neslávne, pretože ho vedenie v roku 2010 vyhodilo prostredníctvom internetovej stránky MFK ako neperspektívneho a starého hráča. Medzitým však stihol obranný pilier Topoľčian odohrať osem ligových zápasov v drese Ružomberka, či niekoľko sezón obliekal i dres Zlatých Moraviec.
Plavci i pólisti sú bez bazéna Čítajte „Plnil som si sny postupne. Najskôr som chcel pravidelne hrávať v základe, čo sa mi podarilo v Topoľčanoch. Potom som chcel okúsiť najvyššiu súťaž, čo sa mi splnilo v Ružomberku. Akurát sa mi nepodarilo dostať sa do národného reprezentačného výberu, inak s ostatnou kariérou môžem byť spokojný,“ povedal na úvod Juraj Bačík, ktorý je momentálne trénerom starších žiakov U15 v Topoľčanoch.
Zaspomínajte si na svoje futbalové začiatky. Kde ste robili prvé futbalové kroky a kto vás trénoval?
Futbal som začal hrávať v deviatich rokoch v Topoľčanoch. Mojim prvým trénerom bol pán tréner Červený. Na prvý tréning ma však zobral tréner Zigo, ktorý býval oproti nám. Chcel som hrávať futbal a vtedy som ocovi povedal, aby ma zobral na tréning. On mi odpovedal, že nech idem osobne za trénerom, či môžem hrávať futbal. A tak ma tréner Zigo odviedol na ihrisko, kde som strávil veľa krásnych rokov, na ktoré mám pekné spomienky.
Už ako devätnásťročný mladík ste sa stali v tíme Topoľčian kapitánom mužstva. Bola to veľká zodpovednosť? Ako sa na vás pozerali vaši starší spoluhráči?
V sedemnástich rokoch ma do A-tímu vytiahol vtedajší tréner Jakubička a už o dva roky som bol po prvýkrát v Topoľčanoch kapitánom tímu, čo bola veľká zodpovednosť. Bolo to niečo neskutočne, pretože ako prípravkár a žiak som stretával „ačkárov“ v útrobách štadióna a pozeral sa na nich ako na svojich idolov. A zrazu som sedel vedľa nich v kabíne... Vtedy boli v kabíne také hráčske osobnosti ako Gieci či Halo a pri nich som sa naučil veľmi veľa.
Topoľčany mali po jesennej časti 1997/1998 v tretej lige výborné postavenie, funkcionári skloňovali postup do II. ligy, lenže vy ste odišli do najvyššej súťaže – do MFK Ružomberok. Ako si spomínate na toto obdobie?
Po jesennej časti sme ako nováčik III. ligy boli na prvom mieste, mužstvo bolo navyše super zohrané a čoraz viac sa spomínalo, že by sme sa mohli popasovať o postup do II. ligy. Partia v kabíne bola výborná, ale po poslednom jesennom kole ma oslovili funkcionári Ružomberka, aby som prestúpil do najvyššej súťaže. Samozrejme, takáto ponuka sa neodmieta.
Najviac zápasov počas svojej kariéry odohral v rodných Topoľčanoch. (zdroj: Archív J. B.)Niektorí funkcionári v Topoľčanoch mi to neskôr vyčítalo, že aj kvôli môjmu odchodu do Ružomberka nezvládli Topoľčany jarnú časť a nepostúpili do II. ligy. Ja som im však zakaždým kontroval, že nech idú do kabíny a spýtajú sa každého jedného hráča, či by v prípade ponuky do najvyššej súťaže niekto zostal v treťoligovom tíme... Predsa len hráme ten futbal, aby sme sa dostali čo najvyššie.
Čo hovoríte na vaše účinkovanie v najvyššej súťaže a aký bol rozdiel trénovať a hrávať v Ružomberku ako v Topoľčanoch?
