Životnú dráhu Milana Mišutu určovali čiary, ktoré ho obmedzovali, ale aj povzbudzovali k rozletu. Neboli to čiaročky na jeho dlani, ale lajny, o ktorých sa nezmieňuje žiaden slovník slovenského jazyka. Áno, boli to tie bielym vápnovým prachom vyznačené hranice futbalového ihriska, šestnástky, päťky, rohy i jedenástky.
„V Topoľčanoch nás vyhodili cez internet,“ spomína obranný pilier Bačík Čítajte Milan bol telom i dušou futbalistom. Jeho vášnivá a osudová oddanosť futbalu sa začala formovať v rodných Solčanoch niekedy na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa schyľovalo k najsvetlejším rokom československého futbalu a mladý muž sa rozhodoval svojou hrivnou k tomu svetlu prispieť. Spojenie talentu a húževnatosti, ktoré rozvíjal v mládežníckych súťažiach, ho postupne priviedlo do Partizánskeho, kde obliekal dres Iskry. Okrem rodných Solčian hrával aj v Bošanoch. Milanove výkony nezostali nepovšimnuté, a tak základnú vojenskú službu absolvoval v mužstve Dukly Uherské Hradište, z ktorej viedla jeho športová dráha do FC Chomutov (v Solčanoch za jeho prestup postavili tribúnu a sociálne zariadenia).
Z Anglicka do USA
Kľúčový okamih a zvrat v živote perspektívneho hráča je spojený, s čím iným než s futbalom. V obdive Stacha, Adamca, Dobiaša a ďalších borcov Malatinského skvadry – hráčov Spartaka Trnava, dostal fanúšik Milan možnosť cestovať na odvetný zápas v súťaži Európskeho pohára Spartaka s „Baranmi“, čiže s mužstvom Derby County.
V tých dňoch sa rozhodol, že sa z Anglicka domov nevráti. Rozhodol sa odísť do Spojených štátov amerických. To, že futbal v neamerickom podaní nie je v USA taký populárny ako v Európe, Milan dobre vedel, ale asi v tom videl šancu uplatniť svoju zdatnosť a skúsenosť.
Nový začiatok za oceánom bol sotva vystlaný ružami, ale dnes vďační ľudia v štáte Colorado i Wisconsin hovoria o Milanovi Mišutovi – bol to futbalový génius, ktorý „učil našu komunitu túto krásnu hru“. Oddaný futbalu trénoval v priebehu štyridsiatich rokov tisíce detí všetkých vekových skupín, ale aj dospelých. Pôsobil aj ako hlavný tréner na University of Colorado v mužských i ženských klubových tímoch, ktoré vyhrávali početné tituly vrátane národného šampionátu žien v roku 1994.
Jeho obetavosť, sebadisciplína a vášeň pre šport boli nákazlivé. Jeho tvrdá, cieľavedomá práca vzbudzovala rešpekt a obdiv.
Futbalu verný až do konca
Celé roky „svietil“ Milanov automobil na parkoviskách v Roper Fields a Pleasent View či na ďalších miestach, kde sa hral futbal. Zostal verný futbalu až do konca. Jeho televízor bol trvalo pripojený ku kanálom, na ktorých dávali jeho milovaný šport.
Hádzanári obhájili titul Čítajte Posledná hodina Milana Mišutu (76 rokov) nastala 3. apríla 2020 po statočnom súboji s rakovinou. Odchádzal z tohto sveta dôstojne a symbolicky s futbalovou loptou pri nohách a krížom na vankúši.
V posledných chvíľach bol obklopený priateľmi, ktorí ho zbožňovali a ktorým bude veľmi, veľmi chýbať. Odprevadili ho s vierou, že Milan bude dávať góly aj na ihriskách Elyzejských polí, kde i smrť je radosťou.
Smútiaca rodina a jeho fanúšikovia.
(VIČ)
