Do tretice majstri

Začiatkom mája 1998 sa Topoľčany po dvoch hádzanárskych majstrovských titulov v rokoch 1995 a 1996 tešili aj z tretieho, ktorému už možno dať prívlastok jubilejný. Radosť mali z neho nielen hráči a fanúšikovia, ale aj obaja tréneri – Leonid Ratner a Peter Krajč.

Titul s úzkym kádrom

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Tenisti idú späť na kurty Čítajte 

Topoľčianski hádzanári vstúpili do sezóny 1997/1998 s radikálnymi zmenami v kádri mužstva. Kopecky, Vlnka, Szegény, Valent, Bartek, ale aj ďalší hráči v topoľčianskych dresoch do novej sezóny už nenastúpili. Na druhej strane sa Topoľčany výrazne posilnili strelcami Bergendim a Žgančíkom, Trandžíkom, Galkauskasom, Tyškovským a Sakárom. Nie zanedbateľné bolo aj to, že po roku sa do mužstva vrátil brankár Halgaš a spolu s Melušom vytvorili i v našej extralige suverénne najlepšiu brankársku dvojicu.

Už pred začiatkom našej hádzanárskej extraligy mužov sa vedelo, že bude výkonnostne rozdelená na dve časti. Podľa toho sa robil aj model tejto súťaže. Prvé štyri mužstvá odohrali extraligovú súťaž v troch etapách. Bola to základná súťaž, po ktorej nasledovala nadstavbová časť a potom to boli záverečné a rozhodujúce zápasy play-off o konečné umiestnenie.

V základnej časti súťaže boli Topoľčany dlho na prvom mieste, ale Prešov dokázal v záverečných zápasoch viac vyťažiť na ihriskách súperov a skončil na prvom mieste. Nadstavbová časť mala rozhodnúť a rozhodla o dôležitých pozíciách jednotlivých mužstiev pred play-off. V nadstavbovej časti sa Topoľčany chceli dostať na prvé miesto a nemali k tomu ďaleko. Prešov si prvú pozíciu dokázal udržať, ale takmer vo všetkých nadstavbových zápasoch získaval body veľmi šťastne priaznivými okolnosťami v záveroch zápasov. Jeho herný pokles sa potom naplno prejavil v play-off zápasoch a nezvládol ani boj s ŠKP Bratislava o konečné tretie miesto.

Prišlo play-off

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež „V Topoľčanoch nás vyhodili cez internet,“ spomína obranný pilier Bačík Čítajte 

Záverečné zápasy play-off vychádzali z postavenia mužstiev na prvých štyroch miestach po nadstavbovej časti súťaže. Topoľčany mali v semifinálovom súboji s ŠKP Bratislava výhodu prípadného piateho zápasu v domácom prostredí a treba povedať, že ju potrebovali, pretože hádzanári nedokázali zvrátiť jeho nepriaznivý vývoj a cestovali do Bratislavy s tým, že jeden zápas musia vyhrať. To sa im aj podarilo a na rozhodujúci piaty zápas prišli bratislavskí policajti do Topoľčian s tým, že majú len veľmi malú nádej na finále, čo sa aj potvrdilo.

Finále s Košicami

Priami účastníci majú finálové zápasy Topoľčian s Košicami ešte v živej pamäti a je potrebné povedať, že Topoľčany ich nemuseli doma všetky vyhrať. V domácich zápasoch však pre to urobili všetko, čo bolo v ich silách a viacerí tí, ktorí majú do slovenskej mužskej hádzanej čo povedať, skonštatovali, že ich majstrovský titul bol aj z celosezónneho pohľadu zaslúžený.

K titulu majstra Slovenska sa dopracoval veľmi úzky základný káder topoľčianskych hráčov. Tréneri Leonid Ratner a Peter Krajč nemali svoju pozíciu ľahkú. Často museli viacerých svojich hráčov presvedčovať, že majú ešte na viac a spoločne majú aj na to, aby ten titul získali. Situácie v topoľčianskom mužstve neboli jednoduché, a aj preto že títo rôznorodí hráči boli spolu len prvú sezónu a ani prispôsobenie sa jeden druhému nebolo bezproblémové.

Pri všetkých troch tituloch z posledných štyroch súťažných ročníkov boli všetci traja brankári – Halgaš, Meluš a Dezider Jakubička spolu s hráčmi Milanom Jakubičkom a Hodálom. Práve na brankárskom poste Topoľčany výrazne predčili Košice.