Futbalista Tomáš Frťala musel svoju profesionálnu kariéru ukončiť predčasne. Časté zranenia mu nedovolili hrať na vrchole aj po tridsiatke, a tak dnes 34-ročný rodák z Veľkých Ripnian šéfuje miestnemu futbalovému klubu. U nováčika V. ligy Stred aj pravidelne nastupuje ako hráč a svoje bohaté skúsenosti odovzdáva aj nádejam ripnianskeho futbalu ako tréner žiakov.
Tomáš Frťala počas svojej kariéry pôsobil v Topoľčanoch, Ludaniciach, Vrábľoch, Seredi, Beluši a vyskúšal si i legionárčenie v Rakúsku.
Ako ste sa dostali k futbalu? Kto vás k nemu priviedol?
„V Topoľčanoch nás vyhodili cez internet,“ spomína obranný pilier Bačík Čítajte Keď som mal šesť rokov, tak sme sa presťahovali z Topoľčian do Veľkých Ripnian do rodinného domu, kde som si našiel nových kamarátov. Samozrejme, spoločne s bratom sme začali chodiť aj na ihrisko. Už vtedy som vedel, kadiaľ bude moja cestička najviac vyšliapaná. A v siedmich rokoch som si obliekol svoj prvý dres.
Tomáš Frťala ako sedemročný žiak vo Veľkých Ripňanoch. (zdroj: Archív T. F.)Kde ste strávili mládežnícke roky?
S futbalom som teda začínal vo Veľkých Ripňanoch a odtiaľ som odišiel na polročné hosťovanie do FC Nitra. Bohužiaľ, v tom kádri som nebol o dve triedy lepší ako ostatní, a tiež môj otec nebol podnikateľ, a tak som sa vrátil späť do Ripnian. O rok neskôr môjho otca oslovil tréner Topoľčian Fábry, aby som prestúpil do MFK. Rozhodol som sa teda pre Topoľčany, čo bol veľmi dôležitý a dobrý krok. V Topoľčanoch som potom prešiel ostatnými vekovými kategóriami až do Á-čka. Počas mládežníckych rokov som spoznal veľa nových kamarátov a trénerov, s ktorými som dodnes v kontakte.
Kedy prišiel váš presun do A-mužstva? Ktorý tréner vás vytiahol medzi seniorov?
Na tento okamih si pamätám dodnes. Bol som v doraste a vtedajší tréner seniorov Farkaš ma nominoval, lebo v A-mužstve Topoľčian bola veľká maródka. Chcel mať plnšiu lavičku, lenže tesne pred zápasom sa zranil Milan Murko, a tak mi po rozcvičke povedal, že idem na hrot. Vtedy sme na ihrisku silného Vrbového uhrali remízu 0:0. Po zápase ma tréner pochválil a dal mi následne dôveru aj do ďalších zápasov, čo mi veľmi pomohlo v ďalšom futbalovom vývoji.
V Topoľčanoch bola v tej dobe veľmi dobrá partia a ja ako mladý som mal pri sebe hráčov, ktorým som donedávna podával lopty... Veľmi som si ich vážil a veľa ma naučili. Veď som predsa len sedel v kabíne medzi Ľubom Teplanským a kapitánom Jurajom Bačíkom, čiže pre mňa to bol obrovský rešpekt.
