Tridsaťtriročný hokejový brankár Vladimír Kováč je odchovancom topoľčianskeho hokeja, kde chytával od štvrtého až do deviateho ročníka. Už ako dorastenec prestúpil do Trenčína, kde sa zapísal do histórie, pretože ako brankárovi sa mu podarilo dvakrát otočiť so svojim tímom nepriaznivý vývoj play-off série z 0:3 na 4:3. Najskôr v sezóne 2007/2008 proti Martinu a následne o tri roky neskôr proti Slovanu Bratislava. Spoločne s ním bol v drese Dukly pri týchto dvoch pamätných sériách už len Ján Pardavý.
Kováč sa tešil aj z majstrovského titulu, keď v kazašskom tíme Saryarka Karaganda v sezóne 2013/2014 ovládol VHL (ruská Vyššia hokejová liga – druhá liga po KHL). O rok predtým sa v tomto tíme s priemerom 1,55 inkasovaného gólu na zápas stal dokonca i najlepším brankárom celej súťaže.
Po návrate na Slovensko začal sezónu Vlado Kováč v Nových Zámkoch, dokončil v Poprade. V tej nasledujúcej po dvoch týždňoch sa v Poprade hneď zranil a návrat na ľadovú plochu ako brankár už nevidí reálne.
Počas jeden a polročného zranenia si stihol urobiť aj trénerskú futbalovú licenciu. Hokejovú mal už z minulosti, len si ju akurát postupne zvyšuje.
V Topoľčanoch trénoval v minulej sezóne začínajúcich futbalistov i hokejistov.
Ako sa brankár Vladimír Kováč dostal k hokeju?
K hokeju som sa dostal skôr náhodne. V tej dobe chodili ešte tréneri často po školách a robili nábory do hokejového klubu. Prišli aj do našej triedy a pýtali sa, kto chce hrať hokej. A tak som zodvihol ruku. Hokej som však začal hrávať až príliš neskoro, bol som už štvrták.
Treba si však aj priznať, že v tej dobe bola kvalitnejšia mládež, pretože deti sa viac venovali športom a nevenovali sa mobilom a iným nástrahám modernej doby. Keďže ako štvrták som v korčuľovaní až priveľmi zaostával za ostatnými rovesníkmi, tak ma tréner postavil do bránky.
Topoľčianski štvrtáci dostávali v zápasoch riadne kefy. A raz po druhej tretine prišiel tréner do kabíny a položil nám otázku, kto by chcel ísť do bránky, pretože sme opäť vysoko prehrávali. Pozrel sa na mňa a oznámil mi: „Vlado – ideš do bránky.“ A zároveň to bol môj najšťastnejší moment, pretože som veľmi chcel byť brankárom.
Samozrejme, teraz si už uvedomujem, že miesto brankára som dostal práve preto, lebo som nevedel dobre korčuľovať (úsmev). Je to ale teraz obrovský paradox, pretože v momentálnom hokeji sú brankári pomaly najlepší korčuliari v každom jednom tíme.
Slabo ste korčuľovali, ale vaša kariéra sa rýchlo naštartovala. Dukla Trenčín vás stiahla pred príchodom na strednú školu...
Samozrejme, postupne som sa zlepšoval.A zrejme som sa to aj dobre naučil, keďže som to dotiahol pomerne ďaleko a veľa vtedy kvalitnejších hráčov nevydržalo, respektíve skončilo s hokejom.
V Topoľčanoch som bol do deviatej triedy, teraz je to kategória kadetov. V žiackych ligách som odchytal množstvo zápasov a už vtedy si ma podrobne všímali v Trenčíne, ktorý ma z Topoľčian odkúpil a od kategórie dorastu som už hrával v Dukle.
Po údere bleskom sa vznietil plyn Čítajte Prišiel aj váš prvý štart za extraligový A-tím Dukly. Ako si spomínate na toto obdobie?
Presun do seniorského tímu Trenčína bol veľmi rýchly, pretože už počas druhej sezóny na strednej škole som sa začal pripravovať so seniormi. V sedemnástich rokoch som sa nastalo usídlil v Áčku, prišiel prvý majstrovský zápas a v osemnástich aj prvý odchytaný zápas v play-off. Hneď to bolo pamätné play-off, kedy som sa celkom nečakane dostal do bránky. Jasnou jednotkou v Trenčíne bol Miro Hála, ja ako mladý chalan som sa iba učil.
V prvom kole play-off sme s Martinom prehrávali už 0:3 na zápasy. Hálovi sa v bránke príliš nedarilo a vtedy mi tréner Stavjaňa pred štvrtým zápasom oznámil, že idem do bránky. Nič lepšieho sa mi ani stať nemohlo... Doteraz si pamätám po treťom prehranom zápase v rade, v prvom na domácom ľade, ako som s niektorými spoluhráčmi sedel na večeri, a vtedy sa ma spýtali, že čo, keby ťa zajtra dal tréner do brány? Vtedy som im povedal, že keď sa dostanem zajtra do bránky, tak tú sériu otočíme. Pousmiali sme sa a išli spať.
Viac fotiek ako tréner
Veľa ľudí považuje Vladimíra Kováča za odchovanca Trenčína, pretože za Duklu hral od dorasteneckého veku. Športové hokejové triedy ale absolvoval v drese Topoľčian, a preto aj sám tvrdí, že je odchovancom Topoľčian. „S obľubou čítavam aj MY Topoľčianske noviny, ktoré sa v minulosti volali Dnešok. Vtedy zopárkrát napísali aj o mojom účinkovaní, prípadne zverejnili fotku, ale najviac na fotkách som bol v novinách práve až v poslednom roku, keď som sa stal trénerom malých futbalistov, s ktorými som chodil po turnajoch,“ dodal Kováč.
Ráno si ma tréner zavolal hneď do kabíny, a to som už vedel, že má pre mňa dobrú správu – idem chytať. Vrátil som sa do kabíny a vtedy sa na mňa pozrel Peťo Húževka a opýtal sa ma: Ideš do bránky? Si v pohode? Hovorím – jasné, ideme vyhrať a sériu otočiť. A tak sa aj stalo:)
