Trhy: Mesto chcelo postaviť pevné stánky, obyvatelia to odmietli

TOPOĽČANY. Trhy sa stali miestom zárobku a obživy viacerých obyvateľov mesta. Nemohol na nich predávať hocikto, boli to iba trhovníci, ktorí museli vlastniť živnostenský list. Ten si na žiadosť a menší poplatok mohli zaobstarať v Topoľčanoch na Okresnom úrade. K žiadosti bolo treba doložiť aj svedectvo zachovalosti (v dnešnej dobe výpis z registra trestov). Aj tak však úrad mohol zamietnuť žiadosť v niektorých prípadoch.

Topoľčianske trhy v minulosti (7 fotografií)

Začiatkom 30-tych rokov sa napríklad mesto bránilo udeľovaniu výčapníckych a hostinských živností z dôvodu, že je ich už 23 a na skoro 7300 obyvateľov mesta to stačí. Počas menších denných trhov sa mohlo stať, že sem prišli obchodníci aj bez živnostenského povolenia. Četníci mali za úlohu dozerať, či sa tak náhodou nestalo. Chránili sa tým poctiví domáci trhovníci. Takýchto prípadov bolo určite veľa.

Predávali načierno

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Topoľčianskym trhom vytýkali aj absenciu WC či chýbajúcu dezinfekciu Čítajte 

V júni 1926 boli z trhov za pomoci četníctva vykázaní traja bulharskí štátni občania pobývajúci v Šarluškách-Kajse (roku 1948 došlo k ich zlúčeniu, odvtedy sa obec volá Lužianky). Firma Simeona Jordanoffa sa so sťažnosťou obrátila na Okresný úrad, avšak ten ich žiadosť predávať bez živnostenského listu, pravdaže, zamietol ako neopodstatnenú.
Na jar roku 1933 mesto uvažovalo o postavení pevných stánkov na Zelenom rínku, ktoré by sa tiahli celým Wilsonovým námestím. Medzi nimi by boli iba tri priechody. Odpoveď nespokojných občanov nedala dlho čakať. Mesto sa údajne nepýtalo na názor zainteresovaných, rozhodnuté bolo bez odbornej prehliadky, narušila by sa premávka a navyše, v nočnej dobe takéto stánky by slúžili ako toalety. „Susedia nebudú môcť otvárať okná ani v letných nociach, lebo majú pred oknami voľný záchod, ale aj zamilovaným k nočným dostaveníčkam slúžiace miesto.“

V prípade postavenia žiadali lietadlo
V strede námestia stála socha sv. Antona Paduánskeho (ku kostolu premiestnená až v apríli 1963), pár metrov ďalej studňa, po stranách viedol chodník a postavením stánkov by sa tak cesta zúžila o ďalšie tri metre.
Asi zrejme najvážnejší argument proti postaveniu týchto stánkov bolo bezpečnostné hľadisko. V prípade vypuknutia požiaru by hasičské striekačky mali problém dostať sa k požiaru. Z hygienického hľadiska sa oponovalo nemožnosťou pokladať potraviny na miesto, ktoré je nestrážené a po stoloch by bol kopec špiny a prachu, čo by sa pri stoloch, ktoré si donesú predávajúci, nestalo. Prístup k jednotlivým domom by bol sťažený, a tak nespokojní občania dokonca žiadali, ak by sa pristúpilo k výstavbe, aby mesto zabezpečilo lietadlo (!). Na záver sa v liste ešte uvádza: „S určitosťou tvrdíme, že ani v najtmavšej Ázii a Afrike sa nestavajú také stavby, ktoré stoja chrbtom ku oknám druhých stavieb. Nevieme odkiaľ prichádza tento návrh, ale je isté, že ten navrhovateľ nie je zakorenený v Topoľčanoch, ale asi ani nebude, lež jako prišiel, tak aj odíde s pamiatkou, že nám mesto pošpatil.“

Boj o prvé trhové miesto
Mesto tak nakoniec pevné stánky nepostavilo. V čase predaja však bolo dôležité aj predávať na najvýhodnejšom mieste, kadiaľ prechádza najviac ľudí alebo v predných stánkoch. Tieto miesta raz za určitý čas určovala obecná komisia na čele so starostom alebo jeho zástupcom, mestským notárom a vyššie postaveným četníkom podľa živnostenských listov. Problém nastal v septembri 1938, keď

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Ako to vyzeralo po oslobodení okresu Čítajte 

mesto zadelilo prvý stánok Fride Streicherovej. Proti tomu sa postavilo niekoľko nespokojných trhovníkov. Tí tvrdili, že dotyčná bývala v podnájme u žida Huga Fürsta (dom pri židovskej synagóge pri vyústení Farskej ulice na Streďanskú), kde mala od roku 1923 aj svoj obchod s cukrovinkami a ovocím, ale na trhu nepredávala. Tak učinila až asi v roku 1932. Pri šetrení sa ale väčšina zo svedkov nevedela presne vyjadriť, kedy tak spravila. Jedinými osobami, ktorí tvrdili, že vonku F. Streicherová predávala asi len 6 až 8 rokov, boli Mária Havranová, obchodníčka s ovocím a žid Armin Lőwy. Naopak, samotný Hugo Fürst dal svedectvo o predaji aj na tržnici už v roku 1923 a podarilo sa nájsť aj jej živnostenský list z tohto roku. Po sérii odvolaní napokon obecná rada potvrdila 1. tržné miesto Fride Streicherovej.
Zdroj: archív Topoľčany, foto: TM Topoľčany

Autor: Bohuš Sasko