Bývalý futbalista a v súčasnosti 47-ročný futbalový tréner Juraj Jakubička prežil peknú a bohatú aktívnu futbalovú kariéru. Na konte má 265 druholigových štartov, sedem rokov strávil v Rakúsku, kde v dvoch sezónach sa stal i najlepším strelcom súťaže.
Už pätnásť rokov pôsobí aj ako tréner. Trénoval predovšetkým seniorov, no ostatné štyri roky mu robia radosť mládežníci z topoľčianskeho klubu. Tých prebral v kategórii U9 a momentálne sa s nimi od novej sezóny predstaví v II. lige, ale už v kategórii U13.
Ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
K futbalu som sa dostal ako osemročný žiak v Topoľčanoch, kde som si následne prešiel všetkými žiackymi kategóriami. Už v dorasteneckom veku som odišiel do Partizánskeho, kde sa vtedy hrala prvá dorastenecká liga. Po dvojročnom pôsobení v Partizánskom som prestúpil do ŠKP Bratislava, ktorý v tom čas hral prvú slovenskú futbalovú ligu, čo bola v podstate druhá liga, pretože prvá liga bola ešte vtedy spoločná federálna – československá.
V druhej lige som si počas svojej futbalovej kariéry pripísal 265 štartov (ŠKP Bratislava, Petržalka, N. Zámky, Nováky, Gabčíkovo, Martin).
Ďalších významných sedem rokov som už strávil v Rakúsku, na čo mám veľmi pekné spomienky. Všetko to boli súťaže na úrovni našich štvrtých či piatich líg. Odtiaľ som sa vrátil do OFK Metacolor Ludanice, ktoré v tom čase pôsobili v IV. lige, no nám sa podarilo vybojovať postup do III. ligy. A práve v Ludaniciach som v podstate zakončil aj svoju aktívnu futbalovú činnosť, i keď som stihol ešte s Topoľčanmi vyhrať III. ligu. A v Ludaniciach som už presedlal na trénovanie.
Trénujete v podstate už 15 rokov, kde všade ste pôsobili?
Na každé pôsobisko si rád spomínam. Ešte som hrával v Rakúsku, keď som začal trénovať Kamanovú v II. triede ObFZ Topoľčany a dokázali sme postúpiť do najvyššej okresnej súťaže. A práve v tej Kamanovej sa to zlomilo, trénovanie ma pohltilo a vedel som, že po skončení aktívnej hráčskej kariéry sa stanem trénerom.
V Rakúsku s Topoľčancami
Juraj Jakubička odohral v Rakúsku sedem sezón a v jednom tíme sa neraz stretol aj s niektorými odchovancami Topoľčian. „Napríklad Göstlingu som hrával spoločne s Tonkom Hippíkom. A tretím Slovám bol bývalý slovenský reprezentant a niekdajšia hviezda Interu Bratislava Janko Solar. V ďalšom tíme som bol po boku Romana Masného a Andreja Žureka, ktorého som napríklad trénoval v Nedanovciach. A do tretice som v Rakúsku nahradil dnes už nebohého dobrého kamaráta Ľuba Vnuka, ktorý odchádzal do Nemecka a ja som v rakúskom tíme zaujal jeho miesto. A dokonca som sa v tom ročníku stal aj najlepším strelcom ligy,“ vyratúval Juraj Jakubička.
„Na Jacovce nezabudnem, do ViOnu sa vždy rád vraciam.“ Čítajte V podstate jedenásť rokov som trénoval výlučne iba mužov. V piatej lige som viedol Preseľany, či Výčapy – Opatovce. V poslednej sezóne som trénoval Nedanovce v VI. lige ObFZ Prievidza, kde som však pred aktuálnom sezónou skončil, pretože už štvrtý ročník sa venujem v topoľčianskom klube chlapcom U13 a časovo sa to už nedá zvládať. Od novej sezóny so žiakmi začíname hrať druhú ligu, na zápasy budeme cestovať do Komárna či N. Zámkov spoločne s našou dvojičkou U15 a v podstate celý deň budem mimo. A tak už prácu trénera v Nedanovciach by som nestíhal.
Len pred pár dňami ma oslovili ešte funkcionári Jacoviec, či by som nešiel trénovať piatu ligu seniorov, ale tiež som túto ponuku musel odmietnuť. Chcem sa teraz naplno venovať len žiakom v Topoľčanoch.
Na ktoré futbalové momenty si najradšej spomínate?
