TOPOĽČANY. Pamätný list, malý hmotný dar a rozhovor s vedením mesta – presne takýmto spôsobom sa samospráva rozhodla oceniť tie osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj a šírenie dobrého mena Topoľčian. Prvým, ktorému sa dostalo tejto cti, bol uplynulý pondelok dvojnásobný účastník olympijských hier, člen hádzanárskej siene slávy, František Šulc.
Terajší klub ľutuje
„Je to pre mňa ohromná pocta. Som milo prekvapený, s niečím takým som absolútne nerátal. Vážim si to,“ nechal sa na úvod počuť rodák z Choteboře, ktorý 8. júna oslávil okrúhlu 70-tku. Ako hráč síce topoľčiansky dres neobliekol, trénerské žezlo však premiérovo uchopil práve v tu (1985). A potom ešte trikrát, pričom posledný raz bol najmä športovým riaditeľom HK Agro (2011-2012).
„Terajší klub ľutujem. Vôbec neviem, ako dokážu v takých ťažkých podmienkach fungovať. Polovica hráčov študuje, polovica pracuje, k tomu dvaja – traja zle platení profesionáli. To sa jednoducho nedá...,“ povedal muž, ktorý za najvýraznejšie talenty, ktoré vyrástli v Topoľčanoch, považuje spojku Zoltána Bergendyho či brankára Michala Meluša. „No vynikajúcim hráčom bol tiež Jaro Bartek,“ dodal.
Dvakrát na olympiáde
František Šulc je, mimochodom, jediný „Čechoslovák“, ktorý sa olympiády zúčastnil aj ako hráč, aj ako tréner. Z Montrealu (1976, 7. priečka) a Barcelony (1992, 9. miesto) sa však vracal sklamaný. „Na jednu i druhú sme šli s veľkými ambíciami. Predturnajové výsledky totiž signalizovali, že by sa nám mohlo čosi podariť,“ vrátil sa k vrcholom svojej kariéry oslávenec. Pred Barcelonou mu ale škrt cez rozpočet spravili zranenia a tiež predzvesť veľkého „rozvodu“ Česka so Slovenskom.
„Na tréningoch som na hráčov musel kričať. Oni sa na nich „objímali“, aby si neublížili,... aby náhodou nevznikol konflikt,“ dodal Šulc. Ten priznal, že počas jeho trénerskej kariéry občas padla kosa na kameň. Dôvod však bol, že si potrpel na disciplínu a poriadok. A hráčom sa snažil vtĺcť do hlavy jediné – rob všetko pre to, aby si bol zajtra lepší ako si dnes.

