KRNČA. Skromnosť, láskavosť a dobrota – to sú asi tri najcharakteristickejšie vlastnosti muža, ktorému 7. júla pribudol, ako pravdepodobne prvému Krnčanovi vôbec, na chrbát už desiaty krížik. No tak, ako tie predchádzajúce, ho neohol. O jeho vitalite pritom svedčí i fakt, že do osemdesiatky nemal založenú zdravotnú kartu a ako 90-ročný sa ešte preháňal na bicykli.
Na Kaukaze i v povstaní
Život sa pritom s Jozefom Kačinom nemaznal. Narodil sa do chudobnej rodiny a po skončení školy pracoval u gazdov, ktorí vlastnili pôdu či statok. V roku 1937 odišiel „na roboty“, o štyri roky neskôr narukoval v Topoľčanoch na vojnu – do delostreleckého pluku. Časť z nej strávil na Kaukaze, kde staval bunkre pre delá. „Na Slovensko sa vrátil v roku 1944 vlakom cez Krym a počas SNP sa pridal, spolu s ďalšími 45 Krnčanmi, k povstaleckým jednotkám. Po tom, čo ho Nemci zajali, prežil do júna 1945 v zajateckom tábore,“ opísala jeho ďalšie roky najstaršia dcéra Danka Vargová.
Ako dodala, o rok neskôr, odišiel do Baťovan sekať kožené zvršky na topánky a túto prácu potom vykonával, s krátkym prerušením, celých 36 rokov.
