TOPOĽČANY. Murovaný neskorobarokový sakrálny objekt z konca 18. storočia – tzv. Božie muky, na Krušovskej ulici je obnovený. Postarala sa o to Farnosť Panny Márie Nanebovzatej, ktorá rekonštrukčné práce hradila z vlastných zdrojov.
Navigoval návštevníkov
Podľa slov Dušana Argaláša slúžila stavba stojaca na najvyššom mieste pôvodného mesta, s najväčšou pravdepodobnosťou, ako svetelná božia muka – lucerna. Čiže akýsi v noci svietiaci „maják“, ktorý zo širokého okolitého chotára určoval vstup do Topoľčian. „Takto mal už zďaleka prichádzajúcich navigovať, kde sa nachádza mestská brána a kde sa z tejto svetovej strany do mesta vstupuje,“ vysvetlil účel stavby dekan farnosti.

Ako pritom poznamenal, keďže stavba nie je národnou kultúrnou pamiatkou, o štvorhrannom objekte neexistujú v archívoch žiadne informácie. Nie je ani zapísaný v žiadnom liste vlastníctva.
„Vzhľadom na to, že je to veľmi preferovaný úsek cesty, kadiaľ sa či už vstupuje alebo vychádza z centra Topoľčian smerom na Krušovce, uľútostilo sa nám tejto nehnuteľnosti. A tak sa naša Farnosť Topoľčany na svoje vlastné útraty podujala túto stavbu Lucerny obnoviť,“ uviedol dôvod, kvôli ktorému prejavili záujem o obnovu prícestnej kaplnky, Argaláš.
Príspevok mestu
Ako ďalej pokračoval, od majiteľa pozemku – Slovenskej správy ciest v Bratislave, si preto vyžiadali písomný súhlas s renovačnými prácami a zrealizovali obnovu stavby. V súčinnosti s radnicou potom z oboch strán hlavnej cesty umiestnili do výčnelkov v strednej časti erb Topoľčian.
„Obnovu Lucerny vnímame ako príspevok našej farnosti mestu a všetkým jej obyvateľom i návštevníkom. Boli by sme radi, keby pôsobila ako „vstupný mestský maják“, ktorý víta alebo sa lúči s každým okoloidúcim,“ vyjadril nádej Dušan Argaláš, ktorý podotkol, že vloženie ozdobnej historickej lucerničky do hornej časti symbolizuje účel, pre ktorý bola nehnuteľnosť postavená na vyvýšenom malom kopci.

Božie muky
Ide o druh prícestnej kaplnky, drobný náboženský stavebný objekt v tvare kamenného alebo murovaného stĺpa alebo štvorbokého murovaného a omietnutého piliera s pätou, driekom, hlavicou, ktorý nesie (často na vrchole strieškou a krížom vybavenú) schránku, v ktorej je pašiový obraz, socha (súsošie) svätca alebo reliéf. Sú dielom ľudovej architektúry a budovali sa (na Slovensku v 15. až 19. storočí) uprostred dediny, pri rázcestiach, výpadových cestách, kostoloch alebo na iných významných miestach na pamiatku šťastných či naopak tragických udalostí v živote dediny, pospolitosti alebo jednotlivcov.Wikipedia