PRAŠICE. Stredoveké pece objavené pod hladinou vodnej nádrže minulý rok získavajú na význame. Našli sa dôkazy, že tu pravdepodobne spracovávali železito-pieskovcové guličky, tzv. moqui marbles, ktorých výskyt na Slovensku doposiaľ nebol potvrdený. Tie kedysi dávno ľudia zbierali v Závade a na Duchonke ich pretavili na železo. Obdobné kamene sa našli aj pri geologickom prieskume na Marse, vedci ich nález považujú za dôkaz toho, že tam existovala voda.
Výskyt takýchto kameňov je na svete pomerne vzácny

Nálezca guličiek na Duchonke kontaktoval českých aj slovenských geológov, ktorí mu na základe fotiek konkrécií a podložia územia potvrdili jeho predpoklady. Moqui marbles sa môžu vyskytovať aj v Považskom Inovci. Vzorky materiálu boli zaslané do Prahy pre ďalšie laboratórne skúmanie a analýzu.
Moqui, šamanské kamene, sú veľké ooidy železa s pieskom vyplnenou dutinou. Ide o konkrécie rôznych odtieňov okrovej, hnedej až tmavohnedej farby v závislosti na obsahu železa, obvykle o veľkosti 1 – 5 cm. Podmienkou vzniku týchto konkrécií je prítomnosť vody. Vplyvom dlhodobého zvetrávania a erózie pieskovcových masívov a následného odnosu piesku sa tieto pevné železité konkrécie postupne objavili na povrchu.
Zloženie guličiek nájdených na Zemi zodpovedá zloženiu železitých útvarov na Marse. Tie v roku 2004 objavila americká planetárna sonda Opportunity pri geologickom prieskume v oblasti roviny Meridiani Planum. Je tu teda vysoká pravdepodobnosť, že aj pri ich vzniku zohrala úlohu voda v kvapalnom stave.
Tradujú sa o nich povesti
Guličky s názvom Moqui Marbles sú známe z mytológie indiánskych kmeňov. Ich pomenovanie je odvodené od mena indiánskeho kmeňa Hopi – Moqui. Marble je anglické pomenovanie pre mramor i guličku. Podľa indiánskych povestí zosnulí príbuzní prichádzajú v noci na zem a hrajú sa s týmito guličkami. Hopiovia prechovávali tieto guličky vo svojich obydliach, aby ich mali čím privítať. Využívali sa však i k praktickejšiemu účelu – na prípravu okrovej farby.
Menej známou skutočnosťou je, že rovnako hojne ako v americkom Utahu, sa tieto železito-pieskovcové guličky vyskytujú aj v severných Čechách. Podľa českých povestí raz žobrák prosil bohatého sedliaka o trocha hrachu, ktorý mu rástol na poli. Lakomý sedliak ale žobráka bez ľútosti vyhnal a ten pole preklial. Na druhý deň sa hrach na poli premenil na kameň.

Ľudia ich často nachádzali na poliach po búrkach, keď silný dážď odplavil hlinu a železité guličky sa dostali na povrch. Vďaka tomu získali i ďalšie ľudové pomenovanie – búrkové guličky. Dnes sa využívajú v rámci liečiteľstva a praktického ezoterizmu, možno ich kúpiť dokonca aj na eshopoch. Mnohí im pripisujú zvláštne schopnosti. Vlastníka vraj ochraňujú pred všetkým zlým, ohňom, povodňami i zásahom blesku. Celú rodinu obdarúvajú väčšou úrodnosťou, šťastím a životnou energiou.