RADOŠINA. Aj keď v minulosti sa v tomto jadrovom pohorí dokázalo sporadické zahniezdenie sovy dlhochvostej, väčšina z nich bola zdokumentovaná v jeho severných častiach. O to najjužnejšie sa postaral Branislav Matejovič z Behyniec, ktorý v lese nad Radošinou realizoval monitoring bežných druhov vtáctva.
„Počas neho som zaevidoval tiché, tlmené, kontaktné ozývanie sa samice. Po postupnom približovaní sa k hlasu som našiel jej hniezdny strom, na ktorom sa vyhrievali dve mláďatá. Hniezdo bolo umiestnené vo výške približne osem až desať metrov v starom zlomenom spráchnivenom buku. Dospelý vták ma neustále sledoval a po celý čas sa ozýval výstražným „štekaním,“ uviedol dlhoročný člen stráže prírody, ktorý sovu známu v odborných kruhoch aj pod pomenovaním „uralka“ pozoroval už vlani v oblasti Hradnej doliny (kataster obce Bojná). Vtedy však ešte hniezdenie nebolo dokázané.
Verná miestu
Mimochodom, hoci sa mláďatá budú nasledujúce roky potulovať po okolí a pri optimálnych podmienkach môžu zahniezdiť až v treťom roku svojho života, o soví pár by Radošina prísť nemusela. Svojmu miestu by totiž mal ostať verný. „Je predpoklad, že si pôvodný pár udrží teritórium. Keďže výr skalný, má trochu iný

biotop – uprednostňuje kameňolomy a skalné previsy, v tomto prípade by nemalo dôjsť ani k atakom oň. Podobne pre uralku nepredstavuje konkurenciu ani sova lesná, ktorá obýva rovnaký biotop,“ dodal ešte Branislav Matejovič, ktorý toto jej zahniezdenie považuje za výnimočnú udalosť. „Navyše, stalo sa tak v roku, kedy sovy dlhochvosté na iných, pre ne typických a dlhoročne stabilných hniezdnych lokalitách v iných častiach Slovenska prakticky nehniezdili. Alebo zahniezdili len sporadicky z dôvodu nedostatku potravy,“ vysvetlil ďalší dôvod člen stráže prírody, ktorý verí, že tento nádherný druh sovy natrvalo osídlil južnú časť Považského Inovca a zostane trvalou zložkou fauny ekosystému pohoria.
Zákonom chránená
Sova dlhochvostá je s dĺžkou tela okolo 60 cm, po výrovi skalnom, druhou najväčšou sovou na Slovensku. Okrem Považského Inovca bola už, na území CHKO Ponitrie, v minulosti dokázaná jej prítomnosť a hniezdenie v pohoriach Tribeč a Vtáčnik. Pre hospodársky význam (žerie hraboše, myši) a celkovú vzácnosť je zákonom chránená, spoločenská hodnota prekračuje sumu 1500 eur.
