Čo film – to ocenenie, aj takto sa, s miernou nadsázkou, dá charakterizovať tvorba rodáka z Chynorian Petra Bebjaka. Jeden z najznámejších a tiež naojceňovanejších slovenských režisérov v súčasnosti si pritom v pár snímkach zahral dokonca i pred kamerou. Málokto však vie, že prvý kontakt s herectvom nadviazal už na základnej škole.
Prístup k najnovším videám
„Dve učiteľky v našej dedine založili divadelný krúžok. Dokonca som v dvoch či troch predstaveniach hral hlavnú postavu,“ vrátil sa štyridsať rokov do minulosti muž, ktorý vyrastal pár kilometrov od Topoľčian.
Keďže ho láska k javisku neopustila ani na strednej škole, po jej skončení si podal prihlášku na herectvo. „Dostali sme texty a ja som si myslel, že z tých básní a dialógov si mám vybrať, ktoré sa naučím. Povinné ale boli všetky. Napriek tomu som prešiel nejaké tri – štyri kolá,“ spomína dnes už s úsmevom na vtedajšie prijímačky Bebjak.
Zlom v Banskej Bystrici
A potom sa stalo to, čo zmenilo jeho život – banskobystrické divadlo robilo konkurz na miesta elévov. Po tom, čo jedno z nich získal, sa, ako sám hovorí, z nepopísanej knihy stala zrazu všetko nasávajúca špongia. „Dovtedy som nezažil, aby si niekto sadol, rozprával sa o filme, rozoberal, čo tam bolo dobré, aké tam boli metafory, symboly... Toto na mňa začalo vplývať a formovať ma.“
Keď ho neskôr prijali na Vysokú školu múzických umení, začal študovať „bábkarinu“, potom prestúpil na herectvo, no pomaly sa už, podľa vlastných slov, dostával k tomu, že to nie je úplne to, čo napĺňa jeho predstavy. A začal študovať réžiu.
