kých spoločností nielen majiteľmi vodovodných a kanalizačných sietí, ale aj účastníkmi rozhodovania o ich prevádzke a ďalšom budovaní. Na fundamentálnu strategickú zmenu nadväzuje okrem iného usporadúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako to ukladá zákon o verejných vodovodoch a kanalizáciách z roku 2002. Ak do prijatia tohto zákona jestvovali dve kategórie odberateľov vody z verejnej vodovodnej siete - zmluvní, čo boli firmy, verejné inštitúcie, správcovské bytové spoločnosti a "odberatelia" - fyzické osoby, čiže majitelia domov, chalúp, chát a pod., spomínaný zákon už takéto delenie nepozná. Preto pracovníci topoľčianskeho závodu Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti so sídlom v Nitre (ZsVS) postupne uzatvárajú nové zmluvy - ich počet prekračuje 28-tisíc - aj s doteraz len registrovanými "odberateľmi" - vlastníkmi domov. Aby títo občania nemuseli chodiť do Topoľčian, prichádzajú pracovníci spoločnosti do dedín a tam uzatvárajú zmluvy. Majiteľ nehnuteľnosti sa musí preukázať aj listom vlastníctva, pretože odberným miestom je jeho dom. Tento postup sa ukázal ako účinný, pretože už asi 80 percent zmlúv je podpísaných. Zostávajú ešte mestské aglomerácie, ktoré sú špecifické tým, že okrem dodávky vody je predmetom zmluvného vzťahu aj odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou. Doteraz boli obyvatelia - majitelia domov v obciach od tejto platby oslobodení a vodárenská spoločnosť musela navyše znášať náklady na odvádzanie tzv. balastných, čiže dažďových, snehových a vôd z vlastných studní obyvateľov, ale zároveň si ich kompenzovala cenou dodávanej vody. Dnes už majú vodári zariadenia, ktoré zmerajú aj množstvá týchto vôd vstupujúcich do kanalizácie, a teda sú schopní určiť výšku poplatku za ich odvádzanie v závislosti od plochy. Ide teda o zreálnenie, spravodlivejšie určenie záväzkov jednotlivých odberateľov služieb vodárenskej spoločnosti. Toto „čírenie“ vzťahov má v niektorých prípadoch aj podobu odstávky vody. Napríklad vtedy, keď majiteľ nehnuteľnosti nereaguje na písomnú výzvu vodárenskej spoločnosti na uzatvorenie zmluvy, resp. keď neplatí za dodávku vody. „Musíme prikročiť aj k takému rozhodnutiu, lebo nejeden náš klient ignoruje naše upozornenie,“ hovorí riaditeľ topoľčianskeho závodu ZsVS Milan Šútora s príznačným humorným dovetkom, „dovtedy, kým mu neprestane tiecť voda. Potom mi príde vynadať, ale keď si vec vysvetlíme, odchádza ako priateľ...“ Upozorňuje tiež na to, že odberateľ musí mať striktne oddelený odber vody z vlastnej studne od odberu z verejného vodovodu. Nielen kvôli „kubíkom“, ale aj kvôli riziku kontaminácie vody vo verejnej sieti. Nerešpektovanie tejto zásady sa nevypláca, pretože za to je pokuta. V uplynulých pätnástich rokoch sa vybudovali desiatky kilometrov vodovodov z iniciatívy a peňazí obcí, čo väčšinou komplikovalo vzťahy medzi štátnym podnikom a obcou. V novej situácii, keď sú obce akcionármi vodárenskej spoločnosti, prišiel čas na odstránenie „duálneho“ vlastníctva vodovodnej siete. Nejde to zo dňa na deň, pretože neraz nie je k dispozícii technická dokumentácia stavieb, kolaudačné rozhodnutie a iné, čo podmieňuje prevzatie vodnej stavby do majetku spoločnosti. „Už sme sa do toho pustili,“ vraví M. Šútora, „pretože je v spoločnom záujme, aby sme vedeli my, dodávatelia vody a služieb, i obce, majitelia sietí, na čom sme, keď vieme, že sme na jednej lodi.“ Optimistický výhľad riaditeľa do budúcnosti dodávky vody i kanalizačných sietí v našom regióne sa opiera predovšetkým o vedomie spoločnej zodpovednosti a nutnosti dohody rozhodujúcej väčšiny akcionárov. Do roku 2010 by mali byť s podporou Európskej únie napojené na verejné siete vodovodov a kanalizácií všetky sídla a aglomerácie nad desaťtisíc obyvateľov a do roku 2015 sídla nad dvetisíc obyvateľov. Investície do „vody“ by mali v ZsVS dosiahnuť v tomto období výšku až 30 miliárd korún. Už prebieha výberové konanie na dodávateľa projektov, aby sa v roku 2007 mohlo začať so stavbami, ktoré naplnia predsavzatia do roku 2010.
Autor: Vladimír Štefanovič
