Chránený areál na okraji záujmu?

Písali o tom i viaceré regionálne noviny. Múzeum sa nachádza v kaštieli, ku ktorému patrí aj pekne upravené nádvorie a rozsiahlejší, nie obyčajný park. Ako nás informuje náučná tabuľa, ide o historický park z druhej polovice 19. storočia a zároveň o chránenú prírodnú pamiatku s rozlohou 6,7 hektára. Okrem domácich stromov a kríkov sa v ňom nachádzajú vzácne cudzokrajné dreviny, tečie cezeň zarybnený potok Geradza a zaujímavosťou sú aj sochy ruských i slovenských spisovateľov a básnikov. Pri prechádzke pod ozrutnými platanmi za spevu množstva vtákov si človek oddýchne tak dobre, ako keby zašiel do prírodnej rezervácie. O brodzianskom parku sa však nedajú písať iba samé superlatívy. Prvým mierne šokujúcim javom je stav potoka a mostíkov. Namiesto priezračnej vody tečie korytom stoka, v ktorej sa dobre darí machom a chaluhám. Voda je kalná a v teplých mesiacoch zapácha. Možno v nej zazrieť nahádzané umelohmotné fľaše a iné výdobytky civilizácie. Čudujem sa aj kačiciam, že sa im chce plávať a hľadať potravu v tomto odpade. Úsmev vo mne vyvoláva tabuľka s nápisom: Chovný rybný revír. Zákaz lovu rýb! Nuž, komu by chutila pečená ryba marinovaná v ľudských výkaloch? Ak sa vám zdá, že som to tentoraz prehnala, vedzte, že je to len vyjadrenie skutočného stavu a kvality vody v brodzianskom potoku, ktorý preteká chráneným areálom. Niet sa však čomu čudovať. Vynachádzaví obyvatelia dediny potichúčky vypúšťajú odpadovú vodu i tekutý obsah svojich žúmp do potoka. Zanedbané a desaťročia nechané napospas prírodným i ľudským živlom sú aj sochy v parku. Náš velikán Pavol Országh Hviezdoslav je pokrytý špinou a pavučinami (našťastie o jeho dielach to neplatí), Ján Kollár je zasa kolorovaný medenkou. Kamenná socha Puškina obrastá lišajníkmi a nos tohto najvýznamnejšieho ruského básnika, ktorému je venovaná podstatná časť expozície v múzeu, pripomína rozpadávajúcu sa tvár Michaela Jacksona. O ostatných sochách ani nehovoriac. Komu sa nepodarí zaloviť v pamäti k hodinám povinnej ruštiny a neodhalí totožnosť sochy priamo z podobizne, ťažko sa meno spisovateľa dozvie z nápisu či z podpisu umiestneného na podstavci. Čo sa týka drevených mostíkov cez onú zapáchajúcu brečku, tie celkový žalostný stav parku len potvrdzujú. Na tom najbližšom ku kaštieľu chýba niekoľko dosiek, čo vytvára súvislú dieru v podlahe, takže prechádzať cezeň je nebezpečné. Namiesto opravy tam pred časom niekto umiestnil závoru z latiek, tú však vandali poľahky zničili. Teraz je vstup na nebezpečný mostík zamedzený povrázkami, ktoré ale majú skôr symbolický ako funkčný význam. Ďalšie dva mosty sú síce prechodné, ale ich stav tiež nie je ideálny. Dosky na podlahe i na zábradlí pomaly odhnívajú a kusy z nich chýbajú. Zdá sa, že takýto stav nikoho netrápi. To sa naozaj v celých Brodzanoch nenájde pár šikovných mužov (trebárs v rámci aktivačných prác), ktorí by to dali pod vedením zručného tesára do poriadku? Jedným vrzom by mohli opraviť aj dolámané a zhnité lavičky. Netreba k tomu veľa: drevo, spojovací materiál a šikovnosť. A niekoho, kto to všetko zorganizuje. Že by v dedinke pod „Babylonom“ chýbal práve ten?