o ako vo vyhni. Poľná cesta bola zaprášená a po dlhej trýznivej chôdzi som ďakoval lesu, ktorého tieň ma pohltil na jeho okraji voňajúcom trieslom a čečinou. Opečený slnkom, ako pripálená hrianka, stávam sa v tmavom lese nachvíľu černochom. Spôsobila to aj špina, prach, peľ a pavučiny, ktoré sa mi lepili na upotenú tvár. Ale stačí utierka z veľkého listu lopúcha a zotrel som nežiaduce "maskovanie" z tváre. Teraz mi vábivo pokynul fliačik malej osvietenej čistinky a už znova bažím po kráse a vnáram sa do jej voňavého pokrovca všakovej zelene a čarovných farieb desiatok kvetov. Nevdojak som na lúčku vhupol ako kráľ do komnaty a už zhadzujem plecniak, vyberám foroaparáty, lebo v okamihu sa tu v blikajúcom svetle pechorí hnedý chrobák s dlhými hrubými tykadlami. Je to fúzač trávový. Tešil som sa ako malý chlapec, lebo už som ho viackrát tu v okolí zočil a vždy mi akosi ubzikol. Teraz ho mám tu a on čaká, čaká na mňa. Urobím snímku a tu vidím, ako prepletá dlhými tykadlami, v ktorých má citlivé čuchové orgány. Je to určite samec a pátra po voňavých sekrétoch, ktoré vylučuje samička. Samček postáva na zrnitej pôde, prechádza na klátik a potom obracia nemotorné telo na opačnú stranu. Mám ich už na dosah fotoobjektívu oboch. Hnedá samička je väčšia a v slnečných lúčoch sa jej krovky lesknú krásnou červeňou, ale aj tak sa mi nedarí, motajú sa v hustej zeline a ja sa k týmto maličkým tvorčekom nemôžem dostať. Líham si do zeliny, lebo fúzače odrazu zastali a začali sa oddávať svadobným hrám, ich tykadlá zohrávali hlavnú rolu, navzájom sa nimi dotýkali. Až teraz som celkom zblízka videl, ako sa vedia tieto náruživé stvorenia s dlhými fúzami objímať. Ťarbavé a tvrdé neohybné telá im v objatí nahrádzajú práve dlhé tykadlá - fúziská. Pokračujú v v nežnom objímaní, až sa zblížia k páreniu. Je to zaujímavý akt, ktorý môže pozorovať len náruživý človek "zo zeliny". Často som sa čudoval, načo sú fúzačovi také dlhé tykadlá, veď mu pri preliezaní hustou vegetáciou skôr prekážajú. Teraz však vidím, aká je v tykadlách sila. Sila lásky, sila túžby, sila rozkoše, prísľub ďalšieho života. Menší samček sa po hodnej chvíli so samičkou spáril. Ona zostala v pokojnej polohe stáť a ja som mohol urobiť niekoľko vydarených snímok. Samček to potom zahral akosi zbrklo. Z doposiaľ ťarbavého chrobáka sa stal rýchly živočích a priam bežeckým tempom sa vzdialil do zákutí tmavej trávy. Samček fúzača trávového má ďalšie povinnosti, nemá len jednu družku, počas obdobia párenia vyhľadá viacero samičiek a tie taktiež pojíma. Ak splní túto povinnosť a zblíži sa s tromi až desiatimi samičkami, potom zahynie. O rod Dorcadion je postarané. Samička nakladie vajíčka do koreňov tráv a tam sa vyliahnu larvy. Majú veľkú hlavu s ústnym hryzavým ústrojom. Obžierajú korienky tráv, vývoj prebieha v troch štádiách a na budúci rok sa z kukly vyliahnu pekné chrobáky s dlhými fúziskami. Už teraz sa teším, že sa s týmito priam krotkými tvorčekmi opäť stretnem.
