Aj napriek nie dlhej hráčskej kariére ho stihol draftovať atlantský klub Thrashers z NHL, v juniorskej lige ho na tréningy vozila momentálna brankárska hviezda Montrealu a v mládežníckych reprezentačných zápasoch vyhrával buly aj proti takým hráčom ako boli Malkin, Ovečkin, či Radulov.
Po ukončení aktívnej činnosti začal pracovať, pre koronu však o prácu prišiel a momentálne si užíva materskú dovolenku so svojim jeden a polročným synčekom Matejom.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• V čom v súvislosti s NHL prekonal Šatana aj Višňovského
• Ako vyrastal s Ovečkinom
• Prečo pri Kovaľčukovi iba zahabkal
• S ktorou hviezdou NHL je dodnes v úzkom kontakte
• Prečo ľutuje odchod z Ameriky a ako tam zarábal
• Prečo si tričko musel obliekať na trikrát
• Kedy sa plánuje zaradiť do hokeja v Topoľčanoch a kedy naňho klub zabudol
Po Mirovi Ďurákovi ste boli len druhým Topoľčancom, ktorého si priamo z klubu Topoľčian vybralo mužstvo z NHL v drafte. V osemnástich rokoch zrejme rýchly štart do veľkého hokeja...
A to som začal s hokejom pomerne neskoro. Rodičia a hlavne otec bol skôr za hádzanú, no k hokeju som sa dostal až v piatej triede. Všetci moji spoluhráči už tie začiatky mali ďaleko za sebou. Samozrejme, korčuľovať som vedel vďaka otcovi. Považujem sa za dieťa ulice, pretože sme neustále behali po vonku a teda ovládam všetky športy. Čoho som sa chytil, to mi išlo. Ale až hokej bol mojim prvým športom, ktorý som začal i trénovať v kolektíve a pod vedením trénera Vlada Matejova som sa dostal do topoľčianskeho klubu. Paradoxne som začínal v obrane, postupne ma presunuli do útoku a začal som strieľať góly. Darilo sa mi, hokejovými ročníkmi som prechádzal ako rodený strelec a od kategórie U15 som sa stal aj stabilným členom mládežníckych reprezentácii, čo vyvrcholilo účasťou na majstrovstvách sveta U18 v Bielorusku a dvojnásobnou účasťou na majstrovstvách sveta do 20 rokov.
