TOPOĽČANY Netradičné, umelecky hodnotné diela, z ktorých niektoré môžu navodiť až pocit úzkosti, hostí do 2. októbra Galéria Mesta Topoľčany. V centre tvorby Petra Hizingera stoja totiž expresívne, niekedy až desivé hlavy / tváre, ktoré sa pozorovateľa nemo pýtajú: „Vieš, na čo myslím... čo cítim... čo sa so mnou deje?“
„Niektorí obľubujú, keď je na obraze všetko zadefinované. Ja skôr názorovo patrím k tým, ktorí sú radi, keď si v nich môžu niečo hľadať. Mám totiž rád otvorenosť. Pokojne teda môže niekto vidieť muža a ženu, u druhého môže ísť aj o vnútorný dialóg. Sám počas vernisáží hovorím, že ide o schizofréniu každodenného života,“ uviedol po otvorení svojej výstavy Peter Hizinger.
Od monochromatickej farebnosti k impresívnej
Ten sa vstúpil na slovenskú výtvarnú scénu v roku 2005. Za ten čas predstavil svoju tvorbu na takmer 60-tich kolektívnych, ale i samostatných autorských výstavách.
„U Petra Hitzingera badať aj snahu nahradiť tradičné niečím neočakávateľným, inovatívnym, zároveň však chce byť čo najosobnejším a silne emotívnym,“ podotkla na jeho margo Marta Hučková Kocianová, ktorú výtvarník zaujal svojim maliarskym prejavom – výtvarnou skratkou, farebnosťou, expresívnym rukopisom a dramatičnosťou kompozície, už pred jedenástimi rokmi. „V porovnaní s výstavou v roku 2009 mu charakteristický expresívny prejav zostal, avšak upustil od figuratívneho zobrazenia, zbavil sa popisnosti a prešiel k tvarovej redukcii v duchu abstrakcie,“ opísala umelecký posun výtvarníka, ktorý donedávna (jún 2018) pôsobil aj ako pedagóg na Cirkevnej škole úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch, kurátorka výstavy.
Ako podotkla, rodákovi z Bojníc sa tiež ostatné roky vyjasnila i paleta. Z tmavých a šedých tónov totiž postupne prešiel k impresívnej farebnosti, ktorá je evidentná najmä v sakrálnych motívoch. „Použitie farieb záleží od životných udalostí. Mal som skoro monochromatické obdobie, také sivé, teraz som mal vnútornú potrebu farby. Tá farebnosť – dominancia ružovej a modrej, ale nie je náhodná. Má tiež symbolickú rovinu,“ dodal už samotný autor.
Až na hranice abstrakcie
Na aktuálnej výstave, do ktorej vybral práce z rokov 2017 – 2020, sa autor predstavuje tromi cyklami – Dialógy, Bábkar a Bunka. Gro viac než tridsiatky olejov tvorí „rozhovor“ zvyčajne bezvlasých hláv s tvárami, ktoré vystupujú z pozadia. „Sú znepokojujúce, pôsobia ako desivé existencionálne prízraky. Pre autorove hlavy a ich tváre je príznačná otázka: Na čo myslia, čo cítia, čo prežívajú, čo sa s nimi deje? V tomto poňatí majú maliarove hlavy výpovednú hodnotu ľudského osudu,“ naznačila ich zmysel Marta Hučková Kocianová.
Mimochodom, inšpiračný vzorom, čo sa čitateľnosti týka, je pre Petra Hitzingera svetový umelec Bacon. Rovnako, ako hovorí, sleduje tvorbu Ladislava Černého, u ktorého sa mu páči expresivita. „Tie maľby môžu pôsobiť expresívne, no boli robené dosť dlho – premaľovávané, vrstvené, až kým som nedosiahol požadovaný výsledok,“ dodal ešte na margo svojej tvorby Hitzinger, ktorý by sa chcel v budúcnosti posunúť ešte viac do abstrakcie.
Začali rekonštruovať jednu z najvyťaženejších ciest kraja Čítajte
Koronavírus zatvoril školu Čítajte
