TOPOĽČANY. Tribečské múzeum v Topoľčanoch vystavuje množstvo vecí, predmetov, ktoré dokumentujú prácu Finančnej správy. Ide o ukážky pašovania tabakových výrobkov – v autách sa najčastejšie pašujú vo dverách pod čalúnením, v sedadlách, rezervných kolesách, v palubných doskách namiesto airbagu.
Každoročne sa zadrží priemerne asi 60 ton tabakových výrobkov. Na Slovensko sa dostávajú rôzne druhy cigariet hlavne z Bieloruska, Ruska, Ukrajiny. U nás sa predávajú bez kontrolnej známky, bez zaplatenia spotrebnej dane a štát prichádza na daniach o obrovské množstvo financií.
Ázijské „fejky“ i obývačka zbohatlíka
Veľká časť je venovaná ochrane duševného vlastníctva, hlavne z Ázie k nám prúdia napodobeniny, falzifikáty výrobkov, ktoré sa dostávajú na náš trh. Spotrebiteľ si kupuje takýto výrobok domnievajúc sa, že ide o originál. Najčastejšie sa falšujú oblečenie, obuv, kozmetika, hračky, súčiastky do automobilov, alkohol, cigarety, elektronika. Pri takýchto výrobkoch hrozí nižšia kvalita, niekedy až nefunkčnosť, býva ohrozené zdravie spotrebiteľa a v neposlednom rade na takéto výrobky nebýva možnosť reklamácie.
Najzaujímavejšou časťou pre návštevníka je ale zriadená „obývačka zbohatlíka“, kde sa prezentujú zabavené výrobky zo živočíchov a rastlín, ktoré patria do dohody Cites. Takýto tovar sa ľudia, mnohokrát aj z nevedomosti, snažia dostať v osobnej batožine k sebe domov, na letiskách im je ale odobraný bez náhrady a podľa prenášaného tovaru im hrozí aj pokuta.
Výstavu, ktorá vznikla v spolupráci s Finančnou správou SR, je možné vzhliadnuť v tejto dobe v priestoroch Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Clom si plnili kasy
Históriu colníctva môžeme datovať do obdobia, keď sa obchodné cesty medzi krajinami začínajú zapĺňať obchodníkmi s rozličným tovarom. Cez Uhorsko prechádzala tzv. Jantárová cesta, ktorá spájala krajiny od Jadranského mora po Baltské more. Panovníci vycítili možnosť naplnenia štátnej pokladnice za pomoci výberu poplatkov pri prekročení ich územia. Začalo sa odvádzať mýto (clo). Bola to dávka nielen za dovezený tovar, ale aj za používanie ciest, prechody cez mosty a pod. Výšku si každý panovník určoval sám, medzi krajinami sa tieto poplatky mohli odlišovať. Obyčajne bol ale vo výške 1/30 alebo neskôr 1/20 celkovej hodnoty tovaru.
Vojak z Krnče ukradol lietadlo a chcel s ním doletieť do Poľska Čítajte Po skončení I. svetovej vojny a vzniku samostatnej Československej republiky bol v roku 1927 prijatý nový colný zákon č. 114/1927 Zb. zo dňa 14.7.1927 (Martincov colný zákon). Meno dostal podľa JUDr. Emila Martinca (21.1.1869, Horní Jelení), prednostu ministra financií. Ďalším dôležitým medzníkom bolo podpísanie Všeobecnej dohody o clách a obchode – GATT (General Agreement on Tariffs and Trade) 23 zmluvnými stranami 30. októbra 1947. Bola prvou colnou a obchodnou medzinárodnou dohodou. Upravovala podmienky medzinárodného obchodu predovšetkým s ohľadom na colné sadzby. Jej cieľom bolo presadenie slobodného obchodu na základe reciprocity a zabránenie hospodárskej diskriminácii. V roku 1995, keď mala dohoda GATT už 124 signatárov, ju nahradila Svetová obchodná organizácia (WTO).
Ďalšia dôležitá dohoda medzi krajinami sa týkala ohrozených druhov živočíchov a rastlín. Bola podpísaná 3. marca 1973 vo Washingtone, niesla názov CITES (Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) – Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich zvierat a rastlín. Na Slovensku nadobudol platnosť v roku 1992. Pod ochranou je asi 5800 druhov zvierat a 30 000 druhov rastlín.
Topoľčianskym trhom vytýkali aj absenciu WC či chýbajúcu dezinfekciu Čítajte
Autor: Bohuš Sasko
