Na Nový rok 2020 oslávil Jozef „Kilo“ Kováčik svoje 40. narodeniny. Po nedokončenej sezóne, ktorú prerušil koronavírus, zavesil korčule na klinec a rozlúčil sa so svojou bohatou kariérou.
Počas hráčskej kariéry sa tešil z titulov na Slovensku (Slovan Bratislava) i v Čechách (Kometa Brno). Pred štartom novej sezóny sa stal trénerom prvoligových Levíc.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Prečo Jozef Kováčik ukončil kariéru a či by si ju predĺžil, keby s Topoľčanmi postúpil do extraligy
• Akú ponuku dostal od vedenia HC Topoľčany
• Čím sa živí popri trénovaní
• Prečo koronavírus považuje za druh chrípky
• Do akej veľkej ligy ho dvakrát kluby nepustili
• Čo z kariéry ľutuje
• Ako kritizuje slovenský hokej
Po predčasne ukončenej sezóne ste sa rozhodli ukončiť svoju bohatú kariéru, čo vás k tomu viedlo?

Na jednej strane za to môže najmä tento vírus. Očakávania od minulej sezóny boli veľmi veľké a tešil som sa hlavne na play-off. Túžil som s Topoľčanmi dostať sa do baráže o Extraligu. Zrazu sa však sezóna predčasne ukončila a dosť dlho sa nevedelo, čo bude ďalej. Samozrejme, ostal som bez práce a viac-menej som sa rozhodol, že ako hráč končím a musím ísť ďalej nejakou inou cestou. Predsa len som živiteľ rodiny, a bez finančnej istoty som jednoducho zostať nemohol.
Ukončiť kariéru ale bolo pre mňa osobne veľmi náročné rozhodnutie. Teraz po čase priznávam, že ak si na tréningu hráči občas zahrajú bago, tak nechýbam medzi nimi. Občas mám nutkanie, že by som sa aj vrátil ešte ako hráč, ale na druhej strane som to už definitívne uzavrel. Už sa viac budem mužstvu venovať iba ako tréner z lavičky. Vybral som si trénerskú cestu, vyrovnal som sa s tým.