Rodák z Piešťan vyrastal na legendárnom piešťanskom kúpalisku Eva. V 25-tich rokoch ho vtedajší výborníci vodného póla v Topoľčanoch presvedčil, aby posilnil miestny topoľčiansky vodnopólový tím. „Do Topoľčian som prišiel len na rok, no nakoniec som tu už 45 rokov,“ zasmial sa Igor Vestenický, ktorý v júli oslávil svoje 70. narodeniny.
Ako ste sa dostali k športovaniu?
Kováčik trénuje Levice a robí aj balkóny. Akú ponuku mu v lete dali Topoľčany? Čítajte Samozrejme, prvým športom na kúpalisku Eva bolo plávanie. Mohol som mať asi osem rokov, keď som začal chodievať pravidelne na tréningy. V desiatich rokoch som bol už na Česko-slovenskom pohári mládeže v plávaní v Prahe. Bola to veľká udalosť – moje prvé preteky a hneď som sa dostal do veľkej Prahy. O päť rokov na to som pričuchol už aj k vodnému pólo a v mládežníckych rokoch som v podstate kombinoval plávanie a vodné pólo stále dookola. S pribúdajúcim vekom som sa ale viac videl vo vodnom póle. Predsa len pólo je zábavnejšie a navyše sme v Piešťanoch vytvorili výbornú partiu.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Prečo ho niektorí bývalí zverenci chvália a ďalší mu nadávali
• V ktorých športoch sa stal majstrom Slovenska
• Prečo rád spomína na ruskú Kazaň
• Koľko Američanov, Čechov, Nórov a Slovákov je v mužstve H2O Piešťany
• Proti komu pravidelne pretekal na Bielej stope v bežeckom lyžovaní
• Prečo dnešná mládež už toľko nešportuje
• Aké predmety vyučoval a kde bol riaditeľom školy
• Prečo mu reprezentačná trénerka ženského vodného póla znechutila tento šport
• Ktorá z dvoch dcér sa taktiež vybrala vodnopólovou cestou a kde všade hrala
Ale musím dodať, že na kúpalisku v Piešťanoch som robil rôzne športy. Už vtedy sme tam mali skokanský mostík, samozrejme, že sme z neho skákali do vody. A hrali sme aj rôzne iné hry – ako napríklad „hlavičkovaná“. Hrali sme dvaja na dvoch, hlavičkovali loptu a triafali ju do bránky. A keď nás to po dvoch hodinách omrzelo, prešli sme na nohejbal, ktorý hrávam do dnešných dní.
Do Topoľčian ste prišli takmer pred piatimi desaťročiami, cítite sa viac Piešťancom, alebo už Topoľčancom?
Už som asi Žochárom:). Predsa som tu už prežil do dnešného dňa krásnych 45 rokov. Keď som skončil Fakultu telesnej výchovy a športu v kombinácii telocvik – pedagogika, tak som v Piešťanoch nenašiel žiadne zamestnanie. Vtedy vodní pólisti Topoľčian postupovali do ligy a zlanárili ma práve do tohto mesta. Vraj keď pôjdem za nich hrať, vybavia mi aj robotu. A tak som šiel. Hovorím si, že rok nejako vydržím...
