Pavol Baláž síce 1. apríla 2020 oslávil len svoje 36. narodeniny, no za sebou má futbalovú kariéru o ktorej by mohol napísať celú knihu. Pamätné časy strávil v legendárnom Interi Bratislava, v poľskom Ruch Chorzów bol za hviezdu a v Prešove mu robili futbaloví funkcionári napriek.
Kariéru zakončil v Rakúsku, rok si vyskúšal aj prácu skauta v hráčskej agentúre, aby sa po strastiplnej ceste vrátil do Topoľčian, kde už takmer rok a pol pôsobí ako manažér mládeže v novozaloženom klube FC Topoľčany.
Už rok a pol robíte manažéra mládeže v topoľčianskom klube FC. Ako ste zatiaľ spokojný?
Bál sa chodiť po ulici, mohol ochrnúť. Doležaj hral proti Ronaldovi Čítajte V Topoľčanoch sa nám podarilo reštartovať futbal, i keď futbalové súťaže sú už po druhýkrát prerušené kvôli korone. Ľudia, ktorí do toho nevidia, alebo sa o futbal nezaujímajú, tak len ťažko dokážu ohodnotiť, čo všetko sme sa za toto obdobie dokázali na štadióne urobiť. Klub sme prebrali na samom dne, v katastrofálnom stave bolo materiálne zabezpečenie, hráčske kádre aj medziľudské vzťahy. Seniorské A-mužstvo neexistovalo a mládež bola totálne v rozklade. Postupnými krokmi sme mládežnícke tímy pod novým občianskym združením zastabilizovali a od novej sezóny už v klube FC Topoľčany funguje aj A-tím.
Bohužiaľ, už po druhýkrát nás zastavila korona, ale teraz nemám až takú veľkú obavu o hráčov, pretože vedia, že chceme robiť futbal poctivo a nebojím sa, že by sa po uvoľnení opatrení nevrátili do nášho klubu, do svojich družstiev. Podarilo sa nám zastabilizovať trénersky štáb, vytvorila sa tu výborná partia, pretože v minulej sezóne neboli vzťahy ideálne. Teší ma, že sme tím trénerov rozšírili o odborníka a výborného človeka Tonka Hippíka, ktorý sa vrátil z ViOnu Zlaté Moravce a výborne ku prípravkám zapadol aj Daniel Krošlák zo Solčian. Už v krátkodobom horizonte sme mohli pozorovať progres kategórií prípraviek a zvýšený záujem detí hrať u nás.
Ste odchovancom Tovarník, ako ste sa dostali k futbalu?
Boli iné časy a všetky deti športovali. Ja som začal hrávať za Tovarníky futbal, v Topoľčanoch som sa zároveň počas letnej prípravy pridal k hokejistom a chodil som aj na karate. Prišiel čas, aby som si vybral jeden šport – voľba padla na futbal a Tovarníky. Tie boli vtedy doslova rodinným klubom, boli sme výborná partia chalanov. Chlapcov z dediny dopĺňali hráči z Topoľčian, ktorí sa nedostali do žiackych výberov a od tých čias som s tými chalanmi v kontakte až doteraz. Viacerí z nich majú dokonca synov, ktorí už teraz hrávajú za FC Topoľčany v mládežníckych tímoch a musím povedať, že patria medzi najväčšie talenty v našom klube.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Ako sa zrodil Balážov prestup do Interu Bratislava a ako ho tam následne odstavil Jurkemik
• Aké veľké prestupy mu nevyšli
• K čomu by sa dnes už postavil inak a prečo chcel pred tridsiatkou skončiť s futbalom
• Aké problémy mu robili v Prešove
• Ako otvorene komentuje spoločnosť v Topoľčanoch
• Kedy hral pred 600 novinármi
V Tovarníkoch bolo všetko perfektné, v šestnástich rokoch som debutoval v A-tíme. Na štvrtú ligu mala súťaž veľmi dobrú úroveň a svojimi výkonmi som presvedčil funkcionárov FC Nitra, ktorí ma zobrali do vtedajšej druholigovej Nitry.
Ako sa vám darilo v poprednej slovenskej Nitre ako mladému hráčovi?
Okrem futbalu som v Nitre začal študovať aj na vysokej škole. Nitra mala ambíciu postúpiť do najvyššej súťaže a v kabíne som tak narazil na veľmi silný ročník hráčov ako Marek Bakoš, bratia Kostolányiovci, či Jožko Jelšic bol v tom čase najlepší strelec mužstva. A ja som prišiel do kabíny ako mladík s otvorenými očami, ktorý sa po prvýkrát dostal do veľkého futbalu...
Kováčik trénuje Levice a robí aj balkóny. Akú ponuku mu v lete dali Topoľčany? Čítajte Za FC Nitra som najskôr začal hrávať v dorasteneckej prvoligovej súťaži a po skončení sezóny som sa presunul do A-tímu. Lenže ja som chcel pravidelne hrávať a nie byť na lavičke, a tak som prešiel na hosťovanie do treťoligových Topoľčian.
Topoľčany mali začiatkom tisícročia kvalitne vyskladané mužstvo, tvorili ho prevažne vlastní odchovanci. Ako ste zapadli do mužstva?
V Topoľčanoch bolo mužstvo výborné poskladané. Stopérska dvojica Juro Bačík – Ľubo Teplanský mali množstvo skúsenosti na rozdávanie, na pravom krídle nastupoval Adrián Candrák, ktorý neskôr hrával najvyššiu súťaž v Zlatých Moravciach. Hral som každý zápas na pozícii ľavého krídelníka a za celú sezónu som si pripísal na konto množstvo prihrávok na góly. Nikdy som nebol vyslovene strelec, ale na góly som jednoducho vedel prihrať. Ťažil z toho najmä náš útočný hrot Ján Mucha, ktorý napríklad ešte doteraz hráva futbal za Veľké Bedzany. A začali chodiť pytačky z vyšších súťaží.
Vaša kariéra nabrala rýchly spád, podali ste si ruky s vedením Interu Bratislava...
