
Kertészovi učarovali v Topoľčanoch plavecké športy. „Od piatich rokov má bratia brávali na letné kúpalisko do Mestského parku, na miesto, kde sú teraz tenisové kurty. Začal som trénovať vodné pólo pod vedením vtedajšieho trénera Ivana Klemana. Vodné pólo som hrával aj počas vojenčiny v Dukle Plzeň, kde som však, bohužiaľ, ochorel. Mal som vážne problémy s pečeňou, a keď som na tréningoch po návrate do Topoľčian videl, že ma v plávaní porážajú aj mladí chlapci, tak som s vodným pólom skončil,“ povedal na úvod dnes 59-ročný invalidný dôchodca Jozef Kertész. „Veľmi rýchlo som rástol a popritom som neustále trénoval a chodil do práce. A to telo sa veľmi rýchlo opotrebovalo. Dnešná mládež má absolútne iné podmienky, než sme mali my. Ja som bol už ráno od piatej na bazéne, potom utekal do roboty a večer nazad na tréning. Teraz si plavci pomaly sami určujú, kedy chcú mať tréning.“

AJ TOTO SA DOZVIETE:
• Z čoho je Jozef Kertész najviac sklamaný
• Ako si spomína na pôsobenie v klube Topoľčian od roku 1993 - 1999
• Kedy ho po druhýkrát vyhodili z klubu, čo bolo dôvodom
• Prečo sa rozhodol založiť nový plavecký klub Stars Topoľčany
• Ktorí plavci prešli rukami Jozefa Kertésza
• Prečo bol desať rokov ticho
• Čo si cení od Podmaníkovej
Začal trénovať syna
Síce s vodným pólom skončil, voda ho neustále lákala. „Mal som malého syna a toho som začal trénovať plávanie. Už vtedy bola Základná škola na Hollého ulici plaveckou školou, no nejaké extra výsledky na podujatiach nedosahovala. Začal som najskôr teda trénovať syna a postupne sa ku nám začali pridávať aj ostatné deti od vtedajšej trénerky pani Vestenickej. Prišla aj jej dcéra, dnes už bývala vodnopólová reprezentantka, a začali sme získavať prvé medaile.“