Z hokejistu futbalový brankár. Na jeseň inkasoval len deväť gólov

Futbalisti z Krnče v nedohranej jesennej časti figurujú na priebežnom siedmom mieste. V deviatich zápasoch inkasovali iba deväť gólov, keď 21-ročný brankár Adam Hudok si štyrikrát udržal čisté konto.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Topoľčany ho nechceli pustiť do prvej ligy. Prečo fúzia s Novákmi predznamenala pád topoľčianskeho futbalu? Čítajte 

Do šestnástich rokov hrával hokej, potom sa Adam Hudok dal na futbal. Začínal v Tovarníkoch, neskôr pôsobil v Oponiciach a pred novým súťažným ročníkom prišiel do Krnče.

Ako by ste zhodnotili jesennú časť futbalového ročníka 2020/2021 z pohľadu Krnče?

Určite kladne. Do Krnče som prestúpil s malými očakávaniami. Prípravné zápasy boli priam katastrofálne, či už z môjho hľadiska alebo hľadiska celej tímovej hry. Nepodržal som tím skoro v žiadnom zápase, chalani tiež nehrali dobre. V zápasovom skóre nás držal len hráč, ktorý síce strávil s nami prípravné obdobie, no vedeli sme, že sezónu odohrá v Rakúsku. Aj napriek zlým výsledkom v príprave som veril, že sa to zlepší a sústredil som sa na svoje výkony. Veľa som trénoval a vedel som, že sa to ukáže.

Po skončení s hokejom uvažoval, čo ďalej. Adam Hudok sa začal venovať aj fitness – posilka. „Individuálny šport ma držal však len pol roka.“ (zdroj: Archív A. H.)

V sezóne sa mi od prvého zápasu darilo a taktiež aj tímu hlavne v obrane. Remíza doma so silnými Ludanicami, tesná prehra v Topoľčanoch a najmä výhry na nulu s Chrabranmi a Bojnou boli dobrým štartovacím mostíkom. Potom prišla trpká prehra 4:1 vo Veľkých Bedzanoch po nezvládnutom zápase od arbitrov a opäť sme troška stagnovali. Napokon ale v poslednom odohranom kole prišla vysoká výhra s Veľkými Dvoranmi, po ktorej už, žiaľ, opäť sezóna predčasne končí...

Vaše začiatky s futbalom boli pomerne dosť neskoro...

S futbalom som začal len nedávno, až ako 17-ročný v Tovarníkoch. Po skončení s hokejom som uvažoval, čo ďalej. Začal som sa venovať fitness – posilka a podobne, pretože som si nedokázal predstaviť život bez športu. Individuálny šport ma držal však len pol roka. Vtedy som si povedal, že už od mala som sa tlačil do futbalovej bránky, a tak to pôjdem skúsiť aj troška aktívnejšie do nejakého klubu. Naozaj, už ako malé dieťa som si vždy s mojim o tri roky mladším bratom Matejom kopával na trávniku pri dome a nikdy sa nestalo, že by chytal on. Vždy som to bol ja:). Miloval som sledovať brankárov ako Buffon, Van der Sar či Kahn a potom napodobňovať ich zákroky. No nikdy v mladosti som futbal v žiadnom klube neskúsil, nakoľko ma rodičia od malička viedli k hokeju. Aj v škole na telesnej som vždy chytával v bránke a taktiež aj v hokejovom klube ako hokejista sme počas letnej prípravy futbal hrávali, samozrejme, ja som stál vždy v bránke a už vtedy ma bolo dosť ťažké prekonať:).