Jakub, ako ste sa dostali k hádzanej a prečo padla voľba práve na tento šport?
Keď som mal osem rokov, mama prišla s nápadom, či by sme s bratom nechceli skúsiť hádzanú. Už na prvom tréningu som si ju zamiloval a hádzanú hrám dodnes.

V Extralige hráte za Topoľčany už druhú sezónu. Stále ste vekom dorastenec. Bolo náročné si zvykať na mužskú hádzanú a ako ste zatiaľ spokojný so svojimi výkonmi?
Hádzaná medzi mužmi je oproti dorasteneckej omnoho viac rýchlejšia a fyzickejšia. Hrajú tam omnoho starší a skúsenejší hráči, na rozdiel od dorastu, kde ste všetci v približne rovnakom veku. Na začiatku bolo náročné si zvyknúť. V úvode sezóny som nebol spokojný so svojimi výkonmi, ale postupne sa cítim na ihrisku lepšie a lepšie. Na tréningu sa snažím poctivo pracovať a odstraňovať nedostatky.
V obrane často nastupujete vedľa brata Olivera, aký je to pocit hrať vedľa neho a cítite sa lepšie, keď ho máte pri sebe?
Vedľa Olivera nastupujem častejšie v tejto sezóne ako v minulej. Bráni sa mi s ním celkom dobre, ale stále si musíme na seba trošku zvykať. My sme spolu doteraz vlastne ani vôbec nehrali, keďže on je o pár rokov starší a v mládeži bol vždy o kategóriu vyššie. Cítim sa však vedľa neho veľmi dobre, vždy som si túžil s ním zahrať a teraz sa to splnilo.
Rozprávate sa s ním o zápasoch a rozoberáte si ich aj doma? Keďže je starší, počúvate od neho asi dosť často rady, že?
Zápasy si s bratom často rozoberáme. A aj keď máme niekedy rozdielne názory, napokon sa vždy zhodneme. Rady si vymieňame navzájom. Ale keďže je trochu starší, on ich dáva o trochu viac mne.
Výkonmi ste zaujali aj reprezentačného trénera mužov Petra Kukučku. Popíšte nám, aká to bola skúsenosť ocitnúť sa na zraze vedľa reprezentantov? Majstrovstvá Európy 2022 budú na Slovensku, cítite šancu si tam zahrať?

Bol to super zážitok, zraz mužskej reprezentácie je o level vyššie ako u juniorov. Všetko sa berie profesionálnejšie. Sú tam skúsenejší hráči a nám mladým sa snažili veľmi ochotne pomáhať. A majstrovstvá? Je to, samozrejme, obrovský sen pre každého hráča. Na pozícii pivota je veľká konkurencia, no aj tak stále cítim nádej.
V tabuľke ste zatiaľ v domácej súťaži na poslednom mieste. Treba však priznať, že máte asi najmladší káder v lige. Kde sú nedostatky tímu? V čom sa musíte zlepšiť?
Tak ako bolo spomenuté, máme veľmi mladý tím. Chýbajú nám skúsenosti a je to v zápasoch vidieť.
Máme čo zlepšovať, ale tvrdo pracujeme na tréningoch a dúfam, že budeme len napredovať.
O chvíľu sa otvoria brány vynovenej, väčšej haly v Topoľčanoch. Asi už odrátavate dni do prvého zápasu v nej?
Veľmi sa na to tešíme všetci v tíme. Prajem si, aby už na prvých zápasoch mohli byť diváci a nie len prázdne tribúny.
Maximilián Želiska