Čo vám tento rok priniesol?

Bol to pre mňa určite jeden z najzvláštnejších rokov môjho života. Poznačený spočiatku strachom z pandémie a jej vývoja, ale aj zistenia, čo všetko sme ako ľudia schopní zvládať v krízových situáciách. Pracujem v školstve 46 rokov a počas celej mojej praxe som nezažila tak dlho prerušené vyučovanie, ako počas práve tohto končiaceho občianskeho roka. V minulosti (keď som ja bola žiačkou) bývali síce tzv. uhoľné prázdniny, ale tie trvali 2 – 3 týždne a všetko zameškané sme potom v škole dobehli. Prázdne, osirelé chodby školy, triedy bez detí, ticho, to bolo pre mňa a kolegov skľučujúce. No čo už, zvládame to aj teraz, ale žiaci nám veľmi chýbajú. V našej praxi nás to postavilo pred nové výzvy- učiť deti „na diaľku“. Verím však, že po návrate do školy budeme mať na dlhú dobu dosť mobilov, smartfónov, či interaktívnych tabúľ. Budeme sa chcieť čo najviac rozprávať a empaticky zdieľať pocity toho druhého, možno sa vráti do školy viac „človečiny“.

Čo ste v tomto roku stihli zrealizovať?
Keďže bolo počas roka obmedzené cestovanie, zostalo mi viac času na práce v domácnosti, ktoré som často odkladala. Vymaľovali sme chodbu v byte, vyupratovala som skrine a „šuflíky“, v škole sme zveľadili interiér aj exteriér, viac času som mala na čítanie kníh, upravila som trošku životosprávu a určite som „spomalila“ životné tempo.
Dávate si pred novým rokom nejaké predsavzatia?

S prichádzajúcim novým rokom mávam často myšlienky, že čo by som asi také chcela uskutočniť. Životná skúsenosť mi však vraví, že „človek niekedy mieni a pán Boh mení“. Preto aj v budúcom kalendárnom roku si prajem, aby sme všetci ľudia zostali ľuďmi, vážili si každý deň, ktorý prežijeme. Ale mám predsa jedno predsavzatie – uskutočniť dôstojne oslavy našej jubilujúcej školy (40. výročie), ktoré sme nemohli z dôvodu pandemických obmedzení zrealizovať v tomto roku 2020.