V súčasnosti je veľmi zložité presne označiť, ktorá rastlina je skutočne jedovatá, resp. ktorý živočích je vyslovene jedovatý. Tak rastliny ako aj živočíchy obsahujú len viac-menej známu látku, ktorá môže ľudskému organizmu uškodiť. Tieto rastliny a živočíchy, ktoré sú schopné produkovať, prípadne kumulovať vo svojom tele látky toxíny, sú obsahovým zameraním výstavy Jed v prírode, sprístupnenej v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch od 6. júna. Obsahom prvej časti je historický pohľad do minulosti, keď sa rastlinné jedy používali najskôr na trávenie divej zveri. Čoskoro sa však prišlo na to, že sa nimi dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. V antických časoch sa na trávenie ľudí používal najmä bolehlav škvrnitý. Je známe, že odvar z neho usmrtil aj slávneho Sokrata. Výstava ďalej oboznamuje, ako rastlinné jedy pôsobia na ľudský organizmus a ktoré orgány môžu poškodiť. Zameriava sa na zvláštne prejavy toxicity – alergény, a to na inhalačné, kontaktné, potravinové i fotosenzibilné, ktoré môžu vyvolať rôznorodé alergické reakcie. Upozorňuje, že výskyt látok, ktoré sú pre živočíchy a človeka nebezpečné až toxické, nie je v rastlinnej ríši rovnomerný. V porovnaní s nižšími rastlinami majú vyššie rastliny početnejšie zastúpenie toxických metabolitov. Prezentuje ich približne sto druhov nebezpečných bylín a drevín, ich plodov a semien, rastúcich nielen vo voľnej prírode, ale i pestovaných. Medzi vystavenými jarnými druhmi je najjedovatejšia prilbica modrá, z letných najnebezpečnejší rozpuk jedovatý. Vidieť možno jedovaté plody bršlenu, ricínu, durmanu, jesienky a iné. I keď otravy izbovými rastlinami sú zriedkavejšie ako divo rastúcimi, neznamená to, že sú menej nebezpečné. Napríklad po požití listov difenbachie vzniká opuch v ústnej dutine, ktorý môže spôsobiť smrť udusením. Figovník po skonzumovaní časti listu alebo vzdušných koreňov môže vyvolať dusenie, vracanie a bolesti dutiny brušnej. Časť o jedovatých živočíchoch informuje o tom, ako živočíchy využívajú jed v boji o prežitie, o rozdelení živočíšnych jedov podľa jedových orgánov, o spôsoboch vniknutia jedu do tela človeka. Oboznamuje s funkciami živočíšnych jedov, ktorými sú predovšetkým získavanie potravy a obrana. Upozorňuje na varovné sfarbenia živočíchov, na kluby napodobňovačov či na mimetické okruhy. Nechýbajú ani zásady poskytnutia prvej pomoci pri otravách. V počte takmer štyridsať druhov tu nájdeme nielen niektorých zástupcov hmyzu blanokrídlovcov, chrobákov, motýľov, bzdôch, ale aj pavúkov, škorpiónov, obojživelníkov a plazov. Z blanokrídlovcov, ako jediných živočíchov, ktoré spolu s vretenicou severnou vyvolávajú v našich zemepisných šírkach vážne príznaky otravy, možno vidieť napríklad čmeľa lúčneho, zemného a unikátne hniezdo sršňa obyčajného. Bohatosť obrazovej i textovej dokumentácie umocňujú nielen herbárové výlisky, trojrozmerne sušený rastlinný materiál a zoologické preparáty pochádzajúce zo zbierok topoľčianskeho múzea, ale aj niekoľko druhov živej prírody. Výstava pripravená v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši je vhodná pre žiakov a študentov všetkých vekových kategórií a pre širokú verejnosť. Prezrieť si ju môžete každý deň okrem nedele a potrvá do 20. septembra.
