V sobotu 28. mája skoro ráno vyštartovalo desať členov Turistického klubu Horec z Partizánskeho na dvoch autách pod masív našej najbližšej alpskej dvojtisícovky Klosterwappen. Náš prechodný domov počas víkendu sme si zriadili v kempe Kaiserbrunn, ktorý sa nachádzal v prekrásnom údolí na brehu priezračnej riečky Schwarza. Hneď v sobotu sme sa rozhodli, že si vyskúšame prechod zaistenými cestami (steigami, ferátami) v masíve Rax Alpen. Jeden a pol hodinový výstup v exponovanom teréne zvládli členovia expedície bez väčších problémov. Počas výstupu sa nám naskytli prekrásne výhľady na okolité vápencové steny a z náhornej plošiny, kam sme sa vyštverali, už bolo vidieť jednotlivé dvojtisícové vrcholy, ktoré čakali na dupot našich vibrám. Ďalej pohodlným chodníkom sme približne za hodinu došli k chate Otto Haus. Oddych sme využili na doplnenie energie a potom niektorí z nás vybehli ešte na 1 737 metrov vysoký Jakobskogel. Slnečné počasie nás nútilo na tomto vrchole pobudnúť čo najdlhšie a dosýta si vychutnať tú nádheru. Cesta späť do kempu bol už len rutinný zostup mimoriadne strmým a nepríjemným terénom. Nebezpečné miesta boli zabezpečené rebríkmi a oceľovými lanami. Nedeľným cieľom bol výstup na najvyšší bod pohoria Schneebergu - 2 076-metrový Klosterwappen. Túru sme začali od chaty situovanej na začiatku mimoriadne krásnej a scenéricky zaujímavej tiesňavy Weichtal Klamm (obdoba našich tiesňav v Slovenskom raji). Miestami sa skalné steny tiesňavy priblížili na vzdialenosť jedného metra. Zážitok to bol prosto neopakovateľný. Ešte približne dve hodinky a stojíme na vrchu Klosterwappen. Záverečný výstup dal skutočne zabrať (spolu sme prekonali okolo 1 500 výškových metrov), ale stálo to za to. Výhľady na okolité alpské štíty boli fantastické, v diaľke bolo vidieť prvé alpské trojtisícovky. Nenáročnou prechádzkou po hrebeni prichádzame na druhú dvojtisícovku tohto masívu - 2 061 m vysoký Kaiserstein. Kto mal chuť, mohol sa občerstviť v chate tesne pod vrcholom. Čo najviac chýba našim horám, sú vysokohorské chaty. Tu ich nájdete na každom kroku. Chaty, kovové rebríky, reťaze, oceľové laná... Vybavenosť týchto hôr je skutočne výborná. Dva dni v tomto atraktívnom prostredí ubehli ako voda. Kto má záujem o vysokohorskú turistiku doplnenú o výstupy po zaistených cestách, vrelo mu túto oblasť odporúčam. Vzdialenosť asi 320 km od Partizánskeho, kemp zadarmo, horské chaty na každom kroku, a hlavne žiadni povinní sprievodcovia natŕčajúci ruku za tisíckorunáčkami ako u nás na Gerlachu. No čo už si môže náš turista priať viac? O rok znovu dovidenia v Alpách.