mné popoludnie. Obyvatelia malej obce Zlatno sa chystajú na vianočné sviatky, sviatky pokoja a mieru. Aj keď sa druhá svetová vojna ešte neskončila, je čas Vianoc, a preto by mali zbrane mlčať. Nie je to však tak. Blíži sa večer a s ním aj smrť 11 nevinných obyvateľov. Medzi šiestou-siedmou hodinou večernou je vo vzduchu letka, ktorá má bojovú úlohu bombardovať Chynorany, kde sídli nemecká posádka. Dva stroje, ktoré operujú v tomto vzdušnom priestore, sa dostali pri Topoľčanoch do nepriateľskej paľby. Sú to dve sovietske lietadlá typu Lisunov Li-2, používané v období vojny na zásobovanie a bombardovanie. V každom je šesťčlenná posádka. Jedno z lietadiel má problémy. Zasiahla ho nepriateľská protiletecká paľba. Poškodené lietadlo horí, ale letí a drží sa na oblohe. Nevieme, čo sa dialo v tej chvíli na jeho palube, ale piloti a navigátor sa pravdepodobne snažili nájsť vhodné miesto na núdzové pristátie. Šesť členov posádky sa v tej chvíli bálo o svoje životy, ale ešte je šanca na záchranu. Pristáť však núdzovo v tme a v neznámom prostredí je prakticky nemožné. Vtedy dochádza k tragickej chybe, ktorú zapríčinila pravdepodobne tma. Pri hľadaní miesta na pristátie sa dve sovietske lietadlá zrazili. To, čo nasledovalo potom, bolo kruté pre obyvateľov Zlatna. Jedno z lietadiel odhadzuje núdzovo svoj náklad bômb práve nad obcou. Náklad určený nepriateľským vojskám končí s veľkým výbuchom v obci, ktorej obyvatelia sa veľkou mierou pričiňujú o pomoc partizánskej jednotke, ktorá tu pôsobí a pomáha vytláčať nemecké vojská z nášho územia. Výbuch spôsobuje veľké škody na domoch a hospodárskych budovách, a čo je najhoršie, ukončuje životy jedenástim obyvateľom. Veľa je aj zranených. A uhynuli aj zvieratá, ktoré pomáhali prežiť v tejto krutej vojne. Lietadlá, ktoré pomáhali, teraz zabíjajú. Ale tragédia tohto večera sa ešte neskončila. Posádky oboch lietadiel už cítia, že dnešný večer sa nevrátia na svoje základne. Jedno z lietadiel horiace padá na kraj lúky nad obcou. Pre posádku je už neskoro na záchranu výskokom na padákoch. Ich osud sa naplnil. Zomierajú v horiacich troskách stroja. Piloti druhého lietadla sa ešte snažia poškodený stroj nejako posadiť na zem. Nedarí sa im to. Päť členov posádky opúšťa výskokom lietadlo. Je neskoro, výška lietadla je malá. Padajú na zamrznutú zem bez pomoci záchranných padákov. Nestihli sa im v tej malej výške otvoriť. Šiesty člen posádky rádiooperátor Nikolaj Meťolkin nevyskočil. Dnes nevieme, prečo nevyskočil, ale zachránilo mu to život. Lietadlo pri klesaní zachytáva vrcholy stromov, ktoré ho zbrzdia a zmierňujú tak náraz o zem. Predná časť lietadla sa rozbíja, kusy duralového plechu sa trhajú a deformujú. Kabína pilotov je úplne zničená, vlastne už neexistuje, chýba jej celá predná časť, lietadlo končí na zemi, zastavuje sa a jediný člen posádky v jeho útrobách žije. Nevieme, čo mu v tej chvíli prebehlo mysľou. Bol ranený a v šoku. Rýchlo von. Von z tohto stroja. Vyplazil sa von a utekal od lietadla. Neďaleko horia trosky prvého lietadla. Žije niekto z posádky? Vonku je tma a neďaleko dole v doline je svetlo, nie je to svetlo lámp, je to žiara z horiacich domov. Nevie, či tam má ísť, je zranený, ale čo keď sú tam Nemci. Jeho zranenia sú veľké, ale snaha o záchranu života je ešte väčšia. Nie, nevzdá sa len tak. Je tma. Bol dezorientovaný, ale hnala ho túžba zachrániť si život. Rýchlo preč, preč do blízkej hory. Uteká, padá, znova sa zdvíha, len preč od toho nešťastia. Ani si neuvedomuje, aké má zranenia. Je noc. Mráz a sneh. Unavený sa prediera horou. Prechádza sedlo pohoria, takzvaný Trojchotár, a ide ďalej. Možno sa spolieha, že v horách mu pomôžu partizáni... Dezorientovaný a ťažko zranený Nikolaj Meťolkin sa po brodení v snehu, v mraze a v tme asi po pätnásťkilometrovom ťažkom pochode ocitol na čistine pri horárni v Horňanoch. Žiada obyvateľa horárne o pomoc. Ten vidí, v akom je strašnom stave a vysvetľuje mu, že doktor je v Topoľčanoch, ale sú tam aj Nemci a nemôže ho tam zaviezť. Lenže zranený radista cíti, že bez pomoci asi neprežije, preto vyžaduje za každú cenu doktora. Po dlhom prehováraní vyťahuje pištoľ a pod touto hrozbou núti horára, aby ho odviezol k doktorovi. Ten ho zavezie do topoľčianskej nemocnice. Tu ho ošetria, ale mesto majú pod kontrolou Nemci, tak sa Nikolaj Meťolkin ocitol v zajatí. Ale aj napriek tomu mal šťastie. Partizáni s pomocou dozorcu Jána Mlyneka ho oslobodili spolu s dvoma väznenými partizánmi. Zachránený radista zostal v tomto partizánskom oddiele až do oslobodenia. V zlatňanskom cintoríne pochovali dvadsaťdva obetí vojny. Partizáni im vzdali poslednú poctu čestnými salvami. Jedenásť obyvateľov obce a jedenásť letcov. Medzi nimi bolo nebo a teraz ich spája chladná zem. Mená jedenástich sovietskych letcov sú na pomníku na mieste havárie. Po vojne sa zachránený radista Nikolaj Meťolkin niekoľkokrát vrátil do Zlatna, aby si uctil pamiatku pri pomníku, ktorý je postavený na mieste, kde ukončili svoju púť jeho spolubojovníci a členovia dvoch posádok sovietskych lietadiel. Zaoberám sa históriou II. svetovej vojny už niekoľko rokov a v našom regióne sa počas tejto vojny udialo veľa príbehov. Možno niektorí obyvatelia obcí, ktorých sa týka tento smutný príbeh, nebudú súhlasiť s údajmi, ktoré uvádzam, ale sú to výpovede ešte žijúcich pamätníkov a údaje zo Štátneho archívu SR. Snažím sa držať faktov a skutočností. Chcel by som pri tejto príležitosti osobitne poďakovať pánu Štefanovi Doskočovi zo Zlatna, ktorý má veľký podiel na obnovovaní tejto histórie a na vybudovaní pamätníka sovietskych letcov v Zlatne.
