Dlho som sa nemohol vynadívať na toto utešené spojenie. Od tej chvíle som túžil vyhľadať v prírode ťarchavú samičku slepúcha lámavého..., raz predsa nastal ten čas. Motal som sa ako obvykle okolo lesa pod Strážovskými vrchmi. Hneď ráno, keď ešte len svitalo. Vľúdne vírenie vzduchu vnášalo do krajiny jemné teplo. Len tak som sa obšmietal okolo starého sadu pováľaných čerešní. Keď som odškľabil sivomodrastú kôru na spadnutom kláte, začala sa tam hmýriť samička slepúcha lámavého. Hneď som ju poznal podľa hnedých pozdĺžnych pásov po bokoch tela. Už na prvý pohľad bolo vidieť, že je ťarchavá. Malá hlavička, potom hrubší krk a kúsok pod ním telo zhrublo do valca a od polovice sa strmo zúžilo a stenčovalo k chvostu. Nemal som naponáhlo, obloha bola zatiahnutá sivou clonou, len na východe žiarila veľká machuľa svetla. Vzduch voňal rannou vlahou, rastliny pokyvkávali farebnými hlávkami v závanoch jemného vánku. Slepúch sa spočiatku ani nepohol, zdalo sa, že ešte prekonával nočnú strnulosť, no netrvalo vari ani desať minút a nastal pohyb. Z malej hlavičky sa začal vysúvať jazyk ohmatávajúci prostredie. Akonáhle som odložil hrubú, drapľavú kôru, ukázala sa na holej zemi dážďovka. Tiež odpočívala v tme vlhkého útočiska. Vtedy však nastal obrat, doposiaľ malátny plaz sa prebral k životu. Jazykom, na konci ktorého má čuchové orgány, ohmatal korisť a telo sa dalo do rýchleho pohybu. Nič netušiacu dážďovku uchopil slepúch v polovičke tela. Tá sa vzápätí skrútila do viacerých slučiek a tlakom tela sa bránila a snažila sa vytrhnúť z ostrých zúbkov plaza. Svalnaté telo dážďovky sa napokon vymanilo z tlamičky slepúcha, ale videl som, že had jej z boka vytrhol kus "mäsa" a mľaskajúc ho súka do hltana. Dážďovka sa plazí ďalej, no postupne ochabuje, zvíja sa do kolieska, potom naťahuje chvost do špica a zalieza pod vlhké lístie. Samičku slepúcha som priložil kôrou, sadol som si na klát a uvažujem o zmysle života týchto tvorov. Slepúch zaútočil na dážďovku, ale ju nezožral celú, stačil mu iba kúsok, dážďovka môže žiť ďalej, lebo jej poškodené telo sa zregeneruje, odtrhnutá časť dorastie a skvelá potrava žije ďalej, slepúch si z nej môže odhryznúť hocikedy bez toho, aby si potravu z okolia vyhubil. Takto to môže urobiť aj so slizniakom, ktorého tiež rád konzumuje.