ej tejto oblasti a smeruje k deštrukcii systému usmerňovania správy registratúry (správy písomností) právnických osôb a fyzických osôb, pretože kampaň v konečnom dôsledku sa usiluje o umožnenie živelného ničenia registratúr a v nich obsiahnutých informácií s negatívnymi dôsledkami pre všetkých občanov. Možno im predísť iba poriadkom v nich a ten sa dá zaručiť iba existenciou registratúrneho poriadku a jeho rešpektovaním. V záujme podnikateľov Spoločnosť slovenských archivárov predpokladá, že každá firma má víziu stať sa raz firmou schopnou konkurencie a získať certifikát ISO 9001, predpokladajúci existenciu registratúrneho poriadku, ktorý len vo svojej terminológii v čl. 4.2.4 nazýva „zdokumentovaným postupom riadenia záznamov“. Je poľutovaniahodné, ak niektoré podnikateľské zväzy a združenia nabádajú podnikateľov, aby nereflektovali na zavádzanie ISO normy, pretože ISO norma 9001 - „systém manažérstva kvality“ a zákon o archívoch a registratúrach hovoria - i keď inými slovami - predsa to isté. Spoločnosť slovenských archivárov predpokladá, že aj malá firma má ambíciu byť serióznou firmou rešpektujúcou zákony, a to nielen zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ale aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý tiež ukladá každej účtovnej jednotke riadiť sa vlastným registratúrnym poriadkom a plánom (§ 35, ods. 2, písm. d). Vzhľadom na to, že garantom uvedeného zákona je ministerstvo financií, je celkom nepochopiteľné vyhlásenie poradcu ministra tohto rezortu o tom, že vydávanie registratúrnych poriadkov nevytvára priaznivé podnikateľské prostredie. Je poľutovaniahodné, že ministerstvo financií nabáda k neporiadku v písomnostiach a k porušovaniu ním vydaného zákona o účtovníctve. V záujme zamestnancov a občanov Spoločnosť slovenských archivárov upozorňuje verejnosť na nebezpečenstvo, ktoré v dôsledku neporiadku v registratúrach a ich živelného ničenia hrozí každému občanovi. Ide predovšetkým o záznamy personálnej agendy, potrebné pre jeho budúce sociálne zabezpečenie a zdokumentovanie ďalších, pre občana dôležitých skutočností. Ak sa dopustí stav, v ktorom právnické osoby budú môcť nekontrolovane a svojvoľne ničiť registratúrne záznamy tohto druhu, bude to mať pre občana v určitej chvíli jeho života dramatické následky. Zákon o archívoch a registratúrach a na jeho základe vydané registratúrne poriadky majú za cieľ takémuto stavu v záujme občana predísť. Spoločnosť slovenských archivárov odmieta obvinenia štátnych archívov z byrokratizmu a na základe hlbokých skúseností je kompetentná vysloviť starú pravdu, že poriadok v registratúre nie je byrokratizmom, ale naopak, neporiadok v registratúre vedie k byrokratizmu a nadmernému vzniku často duplicitných písomností. Zachovanie registratúr a poriadok v nich nemajú s byrokratizmom nič spoločného a sú v záujme občanov SR. Spoločnosť slovenských archivárov je tiež presvedčená, že je v záujme občanov, aby boli vytvorené čo najlepšie podmienky na objasňovanie majetkovej trestnej činnosti. V prostredí, v ktorom je možné svojvoľne a beztrestne ničiť registratúry, a teda možný dôkazový materiál, však takéto podmienky nie sú. V záujme kultúrneho dedičstva Spoločnosť preto cíti povinnosť upozorniť verejnosť na to, že archívne dedičstvo sa neustále dopĺňa o nové archívne dokumenty, vyselektované spomedzi množstva registratúrnych záznamov, vzniknutých z činnosti rôznych pôvodcov registratúry. Tento proces prebiehal od stredoveku a prebieha aj v súčasnosti a vďaka nemu sa do archívov dostali písomné dokumenty, pochádzajúce nielen z činnosti štátnej správy, samosprávy minulých storočí, ale aj z činnosti subjektov hospodárskej sféry, šľachtických veľkostatkov, banských podnikov, manufaktúr, papierní, pivovarov, finančných a obchodných podnikateľov a podnikov a mnohých ďalších. Bez zachovania týchto archívnych dokumentov by bol náš pohľad na vlastné dejiny o jednu dimenziu chudobnejší. Nepoznali by sme minulosť Kremnickej mincovne, rafinérie Apollo, manufaktúry na majoliku v Holíči, ale ani drobných lekárnikov, obchodníkov, staviteľov a remeselníkov. Spoločnosť slovenských archivárov preto apeluje na kultúrnu verejnosť, aby nedopustila odstránenie právneho nástroja na dopĺňanie archívneho dedičstva o dokumenty hospodárskej sféry 21. storočia, ktorým je zákon o archívoch a registratúrach. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zákon o archívoch a registratúrach konštatoval, že preberanie archívnych dokumentov do archívov je verejným záujmom. Je teda v rozpore s verejným záujmom, aby sa registratúry a spolu s nimi aj budúce archívne dokumenty živelne ničili, a teda nemohli sa preberať do archívov ako súčasť archívneho dedičstva. Spoločnosť slovenských archivárov je pripravená pomôcť pri príprave prípadnej novely tohto zákona. Odmieta však akýkoľvek predvolebný politicko-populistický, či senzácie vyhľadávajúci mediálny tlak, ako aj akékoľvek spochybňovanie právnej istoty právnických a fyzických osôb, rešpektujúcich platné právne predpisy. Účastníci celoslovenského stretnutia členov Spoločnosti slovenských archivárov, v Košiciach, 8. júna 2005
