ubované dobiehanie a predbiehanie kapitalistického sveta. Medzitým sa aj v našej krajine pevne usadil kapitalizmus a miesto Slovenska na pomyselnej trati hospodárskeho pretekania dostalo reálnu podobu. Správy z nej pravidelne podáva štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Tá najčerstvejšia hovorí o tom, že Slovenská republika je piatou najchudobnejšou krajinou medzi 25 krajinami EÚ. Výkonnosť slovenskej ekonomiky meraná na jedného obyvateľa dosahuje niečo viac ako polovicu priemeru dvadsaťpäťčlennej únie - 52 percent. Pre čo len trochu rozhľadeného Slováka to nie je žiadne prekvapenie, veď za pätnásť rokov slobody sme už pochodili kus sveta a každý z nás mal možnosť porovnať si naše domáce pomery s obrazom života v bohatších európskych i vzdialenejších krajinách. V rebríčku ekonomickej výkonnosti sú za Slovenskom už iba pobaltské štáty - Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktorých hospodárska úroveň nedosahuje ani polovicu priemeru EÚ. Z desiatky krajín, ktoré vstúpili do únie pred rokom, sú na tom najlepšie Slovinsko (76 % priemeru) a Česko (72 % priemeru), stupienok pred Slovenskom patrí Maďarsku. Tak ako Japonci ani bohaté európske štáty nám "naproti", samozrejme, nepôjdu. Napríklad v takom Luxembursku je základný ukazovateľ - hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa - viac ako dvojnásobok priemeru. Tempo rastu slovenskej ekonomiky je však už niekoľko rokov vyššie ako v bohatších krajinách Európy a vďaka tomu sa Slovensko približuje k ich úrovni. Odhady, kedy sa im vyrovnáme, sa rôznia - od 20 do 30 rokov. To je však už iba hra s číslami. Ktovie, čo všetko sa za štvrť storočia udeje. Počkáme si na údaje Eurostatu.
