
Andrej Vida prestúpil do Topoľčian až ako šestnásťročný dorastenec. Aj napriek tomu si vo svojej kariére zahral v druhej najvyššej nemeckej bundeslige, či v Rakúsku si vyskúšal štvrtú ligu. V každom tíme patril medzi opory mužstva a v Topoľčanoch mu ako trénerovi mládeže v MFK Topvar prešli rukami aj súčasní reprezentanti slovenskej dvadsaťjednotky Dávid Šípoš a Marián Chobot.
Ešte stále aktívny hráč Práznoviec Andrej Vida má 46 rokov a výborným prehľadom v hre patrí medzi najskúsenejších hráčov celého Topoľčianskeho okresu.
Ako ste sa dostali k futbalu, zaspomínajte si na svoje začiatky...
Pochádzam z Velušoviec, kde som odohral niekoľko žiackych zápasov. Do topoľčianskeho mladšieho dorastu ma ako šestnásťročného chlapca dotiahol tréner Dušan Jakubička. V Topoľčanoch som strávil celú sezónu, kedy som následne v sedemnástich prestúpil do ligového dorastu do Partizánskeho. Potom som narukoval na vojnu do Topoľčian, odtiaľ ma však ihneď prevelili do Bratislavy na VVPŠ (vysoká vojenská pedagogická škola), a za VVPŠ Bratislava som aj hrával futbal. Po vojne som ihneď odišiel „legionárčiť“ do Čiech.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- v ktorých tímoch v Nemecku pôsobil
- prečo sa z Nemecka vrátil do slovenskej ligy
- kde hrával futbal na Slovensku
- ktorých futbalistov vychoval v Topoľčanoch
- prečo ma ťažké srdce na topoľčianskych funkcionárov z MFK Topvar
- čo hovorí na syna Marka, ktorý hral aj za ligový dorast
- čo zo svojho futbalového života najviac ľutuje
- ako strávil posledné dni v roku 2020
- ako budú podľa Andreja Vidu pokračovať dedinské súťaže
Spoločne s dnes už nebohým Ľubom Vnukom sme odišli do Olomouca. On sa dostal do A-tímu a mňa si nechali v B-mužstve – Uničov. Tam som strávil takmer tri roky, dokonca som si potom zahral v B-tíme aj spolu s Ľubom Vnukom, ktorý sa tam prišiel rozohrať po zranení v Olomouci. A v roku 1994 prišiel prestup do Nemecka.