
Píšem v kategórii mužov, pretože Anton Šaray síce získal zlatú medailu na majstrovstvách ČSSR v Kadani už v roku 1976, ale tá bola v kulturistike dorastencov (tréneri František Zubatý a Pavol Selecký) a v roku 1983 dosiahol takýto výsledok v Jihlave aj v kategórii mužov (tréner Ľudovít Bobula).
Získať vtedy medailu z M-ČSSR v akomkoľvek odvetví bývalo niečo výnimočné. A vtedy najmä pre malé Topoľčany, keď sa to očakávalo skôr od výborného stolného tenisu či vodného póla.
Ján Niko, územčistý širokoplecí rodák zo Zlatník, sa vyučil za pokrývača a dlhé roky pracoval v Pozemných stavbách Nitra. Do oddielu kulturistiky na balkóne sokolovne prišiel v roku 1978 a po odpracovaní osemhodinovej smeny ešte trénoval so železom.

Patril k vtedajšej chýrnej medailovej generácii topoľčianskych silových trojbojárov – Kvetoslav Doubrava, Vladimír Dvonč, Bystrík Káčer, Ľudovít Bobula, Jozef Schwarz, Peter Greguš, Jozef Bilík, Ján Hubinský (trénerom družstva bol Ľudovít Bobula) a pár rokov pred nimi bol medailistom z M-SSR Pavol Schottert. Nebývalo jednoduché presadiť sa v konfrontácii s výbornými českými pretekármi. Neraz aj v konkurencii v lepších podmienkach trénujúcich vzpieračov.
Za zmienku stojí fakt, že o rok neskôr – v roku 1982 sa stal Ján Niko v Moste majstrom Československa v kategórii do 100 kg a bol nominovaný do reprezentácie ČSSR, ale zo zdravotných dôvodov ukončil pretekársku dráhu aj tréningový proces. Po ňom už nikto z Topoľčian majstrom Československa v silovom trojboji nebol. Pomery v oddiele kulturistiky sa totiž zmenili...
Ľudovít Bobula