Rodák z Krásnej Vsi pri Bánovciach nad Bebravou odohral takmer desať sezón v Topoľčanoch. Rovnaký dlhý čas strávil i v Čermanoch a medzitým stihol pôsobiť v Tovarníkoch, či štyri a pol roka legionárčil v Nemecku.
Juraj Gieci (63)
S futbalom začínal v Krásnej Vsi. Po vojenčine v Pardubiciach obliekal dresy Topoľčian, Tovarník, Arternu (Nemecko) a Čermian. Ako tréner najdlhšie pôsobil v Čermanoch (desať sezón) a dva roky trénoval i Ludanice.
Juraj Gieci má dnes 63 rokov, užíva si dôchodok a futbal bez divákov ho v televízii nebaví.
Kedy a prečo ste sa rozhodli ukončiť svoju hráčsku kariéru?
V Čeľadinciach povedali dosť. „Nie sme zdravotníci,“ hovorí starosta obce Čítajte Trénoval som v tom čase Čermany, mal som 52 rokov a kopačky na klinec som odložil ozaj netradične. Bol som už prezlečený na zápas, kedy ma okríkol vedúci mužstva, že ma nemôže napísať do zostavy ako náhradníka, pretože mi v piatok skončila platnosť registračky. Povedal som mu – „Vidíš!, už nemôžem,“ a tak skončila moja futbalová hráčska kariéra...
Ešte rok som pôsobil v Čermanoch ako tréner, ale keďže môj syn, ktorý hrával spoločne so mnou v tíme, prestúpil do Solčian, tak som i ja skončil v Čermanoch ako tréner. Už sa mi nechcelo samému cestovať autom z Topoľčian do Čermian. Ešte na dva roky som vyskúšal trénovať Ludanice, no povedal som si, že stačilo. Od mojich sedemnástich rokoch som si užil množstvo zápasov za seniorov a povedal som si dosť.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- Ako si spomína na účinkovanie v Topoľčanoch
- Prečo Topoľčany takmer neuspeli v baráži
- Na ktorých hráčov z Topoľčian si najradšej spomína
- Ako sa mu darilo v Tovarníkoch a prečo sa vrátil ešte raz do Topoľčian
- Prečo sú Nemci férovejší vo futbale
- S ktorými hráčmi z Topoľčian pôsobil v Nemecku
- Kedy musel utekať z ihriska
- Prečo už nechce pôsobiť ako tréner
- Ako sa zrodilo jeho takmer desaťročné pôsobenie v Čermanoch
- Kto mu robí aktuálne najväčšiu radosť
Kde ste sa vy dostali k futbalu?
Bolo to v rodnej obci Krásna Ves. My sme bola generácia, ktorá vyrastala na lúke, na ihrisku. Boli sme všade tam, kde sa dala naháňať lopta. Zo školských tašiek sa urobili bránky a už sme hrali. V Krásnej Vsi som prakticky prešiel od žiakov do dorastu a dokonca som v sedemnástich hrával už aj za A-tím Krásnej Vsi. A odtiaľ som odišiel na vojenčinu. Dva roky som strávil v Pardubiciach. Na konci vojenčiny som dostal ponuku tam zostať, ale kamarát brankár – Miro Bolfa ma ťahal z Čiech do Bánoviec. Aj ma prehovoril, ale s vedením klubu som sa nedohol a necelý rok som teda strávil ešte v Krásnej Vsi.
A potom nasledoval prestup do Topoľčian...
