Kto je najväčší filmárik, brusič či pravidelne mešká na tréningy? (2. časť) Čítajte Róbert Mihálik je odchovancom topoľčianskeho futbalu. V drese MFK zažil druhú ligu a jeho trénerskými rukami prešli i viacerí kvalitní futbaloví mládežníci. Ako to však už v Topoľčanoch pomaly bývalo zvykom, i on sa po čase dostal do nevôle vtedajších funkcionárov, ktorí ho ako trénera odstavili na vedľajšiu koľaj.
Róbert Mihálik (41)
Stále aktívneho futbalistu po celú kariéru prenasledovali zranenia. Za A-tím debutoval v Topoľčanoch, dlhé roky pôsobil v Solčanoch. Jednu sezónu strávil i v Hrušovanoch. Aktuálne je hráčom Solčian, no od roku 2018 po vážnej zlomenine členka hrával prevažne za B-tím Solčian. Na jar 2020 odišiel na polročné hosťovanie do Hrušovian, ale v prípravnom zápase sa opäť zranil a následne sezónu prerušil koronavírus.
Pracovitý obranca mal počas svojej kariéry určite na viac než len na Topoľčany, ale v jeho rozlete ho limitovali časté zranenia. „Pri zlomenine členka v roku 2018 som sa modlil, aby som vôbec mohol chodiť a normálne fungovať i v bežnom živote. Ale vravím si, ak sa chce človek vrátiť na ihrisko, chce to len čas a pevnú vôľu a toho sa držím po celú svoju kariéru,“ hovorí Róbert Mihálik.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- Ktorý tréner ho vytiahol do A-tímu Topoľčian
- Prečo po prípravnom zápase proti Ružomberku lietal v oblakoch
- Čo sa mu stalo počas druholigovej premiére v Banskej Bystrici
- Koľko mesiacov musel vydržať bez futbalu ako hráč
- Prečo prijal ponuku trénovať mládež v Topoľčanoch
- Na ktoré slová topoľčianskych funkcionárov doteraz nemôže zabudnúť
- Koľko rokov strávil v Solčanoch
- Prečo sa v nemocnici bál, že už viac nebude normálne chodiť
- Vráti sa ešte niekedy na ihrisko ako hráč alebo tréner
- Aký bude futbal po korone
Kedy a ako ste sa dostali k futbalu?
Futbal som začal hrávať ako sedemročný žiak a dotiahli ma k nemu moji spolužiaci, s ktorými som chodieval do družiny. V podstate hneď po príchode do družiny sme hrali futbal celé hodiny každý deň, nerobili sme nič iné. Futbal ma chytil, a tak som plynulo prešiel do topoľčianskeho futbalového klubu. Topoľčiansku mládež vtedy trénoval Laco Mokran, ktorý ma viedol až po kategóriu starších žiakov. Mokran bol neskutočný tréner, ktorý si vedel získať chlapcov na svoju stranu a pod ním sme začali dosahovať aj prvé výborné výsledky. Dokonca sa nám podarilo vyhrať aj druhú žiacku ligu, ale pre vtedajšiu horšiu ekonomickú situáciu v klube sme nepostúpili, ale zostali aj naďalej v druhej lige. Zrazu o nás, ako talentovaných hráčov, začali mať záujem aj iné kluby. V tejto žiackej kategórii vynikalo naše útočné duo Martin Buday – Mário Breška, ktorí strieľali góly ako na páse. Ja ako obranca som si so spoluhráčmi urobil v obrane svoju robotu a oni vpredu sa presadzovali strelecky.
