Mesto rieši parkovanie Čítajte Dnes už bývalý hokejista Patrik Bosák mal zaujímavú kariéru, ktorú poznačili vzostupy i pády. Na svoju šancu v A-tíme HC Topoľčany čakal dlhé štyri roky. Iní by to zabalili, ale Patrik Bosák sa zaťal a v sezóne 2006/2007 exceloval v topoľčianskom drese. Stal sa najlepším nahrávačom ligy (v 53 zápasoch nazbieral 50 asistencií) a odišiel do Rumunska.
Patrik Bosák (38)
Hokejový útočník vyrastal v Topoľčanoch. V seniorskom tíme Topoľčian sa udomácňoval dlhé štyri roky, no napokon sa stal jedným z ťahúňov mužstva.
Počas svojej kariéry obliekal dres rodných Topoľčian a potom jeho hráčskymi zástavkami boli Trnava, Dynamo Bukurešť, Senica, HC Csíkszereda, Prešov a Partizánske.
Je ženatý, má dvoch synov.
V živote Patrika Bosáka však prišli aj temnejšie chvíľky a kvôli zlej životospráve v Rumunsku skončil a prestalo sa mu dariť i v Topoľčanoch.
Svoju zaujímavú kariéru ukončil v roku 2016 a v civilnom živote sa z neho stal policajt, ktorý pracuje na tiesňovej linke.
AJ TOTO SA DOČÍTATE
- ktorí tréneri ho viedli v mládežníckych kategóriách
- prečo na svoju šancu v A-tíme Topoľčian čakal až štyri roky
- čo by zmenil počas svojej hokejovej kariéry
- ako ho privítal prezident klubu Chvojka, keď sa nad ránom vracal so spoluhráčmi do hotela po prehranom zápase v play-off
- akými slovami vyprevadil hráčov Prešova vtedajší tréner Topoľčian Ľ. Hurtaj st.
- s ktorými Topoľčancami si zahral v Bukurešti v jednom tíme
- prečo mu nevyšiel angažmán v Jihlave
- aký bol prezident Topoľčian Vlastimil Chvojka
- prečo skončil Patrik Bosák v topoľčianskom klube
- prečo musel ukončiť aktívnu kariéru
- ako si spomína na účasť vo dvoch Svetových pohároch policajných zložiek
- ako sa teraz živí
- budú aj jeho synovia hokejisti
Ako si spomínate na vaše hokejové začiatky, kto vás k tomu športu priviedol?
K hokeju som sa dostal ako tretiak na základnej škole, kedy mi jeden spolužiak povedal, že hráva hokej. Chválil sa, ako sa mu tam páči, a tak som si to chcel vyskúšať. Rodičia z môjho rozhodnutia neboli nadšení, ale dal som si budík na piatu a o pol šiestej som bol už s mamou na štadióne. A čakalo ma hneď prvé prekvapenie, pretože ten spolužiak, čo sa chválil hokejom, na štadióne nikdy nebol...
