Narodil sa počas I. svetovej vojny, prežil útrapy II. svetovej vojny, totalitu komunistického režimu, choroby ho poznačili, ale nezlomili. Na svet sa vždy snaží hľadieť s pozitívnou mysľou, ale i rozvahou. Najstarší občan Prašíc, pán František Boháčik, sa 30. marca dožil neuveriteľného životného jubilea 104 rokov.

Pri zmienke tak vysokého veku si väčšinou predstavujeme nevládneho a dezorientovaného človeka s vráskavou tvárou. To však neplatí v prípade jubilanta Františka Boháčika. Obklopený milujúcou rodinou žije svoj život ešte pri sile a jeho vitalita vôbec neodráža jeho vek. Opatrovateľku mu robí dcéra Rozália Barátová, ktorá nám prezradila, že otec neberie žiadne lieky, rád sa sám prejde po dome a jarné slnko ho sem tam vyláka na malú vychádzku po dvore.
Bohaté spomienky
Najviac nás však udivujú jeho spomienky. Doteraz sú bohatou studnicou poznania minulosti našej obce Prašice, poznania našich predkov. V rokoch 2018 a 2020 vďaka nemu vznikli nové publikácie o prašických rodinách, ktoré stratili svojich blízkych počas I. a II. svetovej vojny. Autorkou je jeho dcéra Rozália Barátová. V súčasnosti pracuje na ďalšej publikácii o histórii Prašíc a ešte stále čerpá okrem iných zdrojov aj z pamätí svojho otca.

Vnúčatá a pravnúčatá pozná po mene
František Boháčik svojich 7 vnúčat a 13 pravnúčat pozná každé po mene a veľmi sa teší, keď najmenšia pravnučka skúša jeho trpezlivosť zvedavosťou batoľaťa. Je rád v spoločnosti svojich blízkych, priateľov. Tešil sa aj na návštevu starostky obce Eriky Nemešovej, ktorá ho s dodržaním hygienických opatrení prišla pri príležitosti jeho jubilea pozdraviť.
Pri jej odchode sa lúčil s jeho nezabudnuteľným úsmevom na tvári a s otázkou: „Ešte mám vydržať? Tak za rok sa zase stretneme.“
V mene všetkých občanov Prašíc Vám prajeme ešte veľa krásnych chvíľ v kruhu rodiny a priateľov, veľa radosti z Vašich najmladších členov rodiny a hlavne pevné zdravie a pozitívnu myseľ.
S. Dojčárová