hlieb pokladaný za lahôdku populárnu možno až vo vládnych kabinetoch. Ponovembrové podnikateľské turbulencie legendárny jacovský chlieb takmer zniesli zo sveta. Dnes je však jacovský opäť na policiach každého solídneho obchodu vedľa možno piatich ďalších z iných pekární. A nielen chlieb, ale aj tridsať ďalších voňavých výrobkov z Pekárne Jacovce, ktorej majiteľom a manažérom je Jaroslav Božik. Ten sa s pomocou majstra pekára a machra na pece Viliama Kvasnicu podujal v roku 1993 vrátiť zadlženú jacovskú pekáreň a jej výrobky na trh. Najprv ako nájomca piekol jacovský biely i čierny chlieb, pečivo a populárne osúchy s kúskami slaniny, cesnakom a rascou. „Pomaličky a s rozvahou sme dokupovali technológie, získavali nových odberateľov, až nám začala byť stará prevádzkareň uprostred dediny tesná. Piekli sme už pätnásť druhov výrobkov,“ spomína na opatrné začiatky J. Božik. A tak po piatich rokoch bol na svete podnikateľský zámer a po ňom projekt. „Kúpil som obecný pozemok na konci dediny medzi Chocinou a hôrkou a pustili sme sa do stavby skladov, miesiarne, kúpili sme modernú kysiareň, pekárenské pece z Moravy vyhrievané plynom, autá na rozvoz, ba aj náhradný zdroj elektriny, prosto chcel som, aby pekáreň zodpovedala dobe po technologickej, hygienickej, bezpečnostnej i marketingovej stránke.“ Druhý dych Investície umožnili nielen zvýšiť objem výroby, ale tiež zdvojnásobiť sortiment. Objavilo sa v ňom niekoľko druhov šatôčok, vianočky, bagety, pletenky. „Máme dnes okolo 70 odberateľov od Partizánskeho až po Nitru,“ vecne konštatuje terajší stav šéf pekárne, „denne pečieme tisíc chlebov, v sobotu aj 2 300, desaťtisíc rožkov, dve pece sú na dve zmeny stále v permanencii. Pravda, úzkostlivo musíme dbať na akurátnosť technologického procesu, každej fáze treba nechať jej čas, všetko poriadne čistiť, používať kvalitné suroviny. Máme veľmi dobré skúsenosti s múkou z Ivánky pri Nitre, ale aj s ostatnými dodávateľmi, vysvetľuje J. Božik, klopkajúc hánkou na stôl. Firma má pätnásť zamestnancov, ku ktorým patria aj predavačky vo vlastných predajniach, stredným Ponitrím jazdí deň čo deň päť jacovských distribučných áut. Rozvážajú nielen chlieb a pečivo, ale vraj aj dobrý chýr o šikovnosti jacovských pekárov. Keď môžu, pomôžu Pekáreň Jacovce je vo svojom okolí dôkazom toho, že nielen chlebom je človek živý. Jej majiteľ je nadšený podporovateľ a zároveň predseda domáceho futbalového oddielu Družstevník, ktorý má vďaka obecnej i sponzorskej podpore veľmi solídne materiálne zázemie. Priazeň jacovskej pekárne však pociťujú pravidelne aj topoľčianski hádzanári, hokejisti, futbalisti i neziskové organizácie. S obľubou si jej výrobky objednávajú aj firmy na svoje jubileá a iné slávnostné príležitosti. Osúchy a špecialita firmy nad iné - pečené prasiatko zo starej, drevom vyhrievanej pece je vyhľadávanou delikatesou. „Usilujeme sa obchodné partnerstvá a podporu dobrovoľníckeho sektora držať v rovnováhe zodpovedajúcej našim možnostiam,“ vysvetľuje svoj altruizmus majiteľ firmy. „Máme odberateľov, ktorí si vyžiadali aj 60-dňovú splatnosť záväzkov, malí odberatelia sú v platení operatívnejší. Samozrejme, musíme načas platiť zamestnancom a dodávateľom, plniť si záväzky voči štátu, lízingovým spoločnostiam i banke... Až potom prichádza na rad sponzorstvo. Keď môžeme, radi pomôžeme.“ Pán Božik nelamentuje nad „osudom“ podnikateľa, ale na vývoj cien energií, benzínu a nafty, na 19-percentnú DPH na potraviny má ťažké srdce. Takýto vývoj pokladá za prekážky rozvoja malého a stredného podnikania. Zmieňuje sa aj o obchodných reťazcoch, o ich požiadavke vyše 100-dňových lehôt splatnosti faktúr. Konkurenciu vidí predovšetkým v tých pekárňach, ktoré dostali ich majitelia za symbolické ceny aj s technológiami, zamestnancami a odberateľskou sieťou. Rožky za 90 halierov sú podľa neho lacný trik, ktorý degraduje pekárenské remeslo, na ktorom musí stáť dobré meno firmy. „Ak by som nemal pracovitých a remeselne šikovných zamestnancov, nemohol by som podnikať,“ vyslovuje svoje podnikateľské krédo J. Božik. „Neuznávam argument, že ľudí, ktorí hľadajú robotu, je dosť. Kvalifikovaných, serióznych a keď treba aj obetavých nie je nikdy dosť. Mám šťastie, že v mojej firme sú práve takí.“ Dvadsaťpäť ton múky a metrické centy ďalších surovín prejdú zamestnancom pekárne pod hôrkou každý mesiac cez ruky, aby sa pod nimi menili na žiadané výrobky. Siahame po nich denne s príjemnou samozrejmosťou, chváliac tak prácu pekárov.
Autor: vš
