Súkromné firmy vznikli väčšinou “šikovnou delimitáciou” štátneho podniku ZDA, neskôr jeho nástupcu CEBO. Myslelo sa, že viac menších firiem si poradí v džungli trhového systému lepšie ako jeden gigant. Neskôr si tu postavili svoje prevádzky i zahraničné spoločnosti. Lenže ani dnes nie je situácia ružová. I najväčší výrobcovia topánok v meste majú problémy. Niektorí výrobu obuvi rušia, iní “iba” prepúšťajú nepotrebných zamestnancov a tých, čo zostanú, doslova zdierajú. V jednej z tých väčších firiem sídliacich za ohradou – vedenej necitlivým cholerickým riaditeľom neslovenského pôvodu - nedávno tiež prepúšťali. Nič netušiacich robotníkov nechali ešte odpracovať poslednú nočnú zmenu a v pondelok ráno niekoľkým desiatkam z nich oznámili, že nemajú pre nich prácu. Robotníci sa, samozrejme, zaujímali o odstupné, ktoré im patrí nielen podľa kolektívnej zmluvy, ale priamo zo zákona. Odpoveďou im boli tieto slová: “Ak nepodpíšete rozviazanie pracovného pomeru dohodou, buďte si istí, že si na vás niečo nájdeme a dostanete výpoveď - bez náhrady. Bude to pre vás ešte horšie.” Čo mali prostí robotníci spraviť? Mnohí z nich možno ani netušia, že tu existujú nejaké zákony a nejaké právo. Podpísali, a už sú na dlažbe. Samozrejme, bez odstupného. Tí šikovnejší si aspoň vymohli preplatenie staršej dovolenky. V ďalšej obuvníckej firme u nás v meste, zameranej na výrobu pracovnej obuvi, zase nútia ľudí pracovať 12-hodinové zmeny, a ak sa vyskytnú nejaké reklamácie, musia si ich odpracovať po nedeliach a zadarmo. Kto by s tým náhodou nesúhlasil… V tejto súvislosti som si spomenula na Baťove slová, nedávno citované v jedných novinách: „Odborové organizácie sú len na to, aby štvali robotníkov proti zamestnávateľovi.“ Neviem, či vo vyššie spomínaných dvoch firmách nejaké odbory existujú, a ak áno, či nie sú iba na papieri, ale keby boli naozaj funkčné, zamestnávatelia by sa nemohli k svojim zamestnancom správať ako k dobytku: zdierať ich z kože, nakladať im stále viac a viac práce a keď sú nepotrební, bez poďakovania a odmeny ich odkopnúť. Nemyslím si teda, že odbory sú len na rozoštvávanie. Sú hlavne na ochranu záujmov pracujúcich, ktorí by ináč boli úplne vydaní na milosť či nemilosť niektorých hyenistických podnikateľov. Ak ale odbory nefungujú a sú len na okrasu, svoje práva si zamestnanci budú musieť obhajovať sami. Existuje zákonník práce, existuje kolektívna zmluva, existujú rôzne kontroly a inšpekcie. Stačí dať podnet. Pretože bez žalobcu niet sudcu. A kým sa veci rozhýbu, zrejme pomôže iba povzdych: Kde je Dubček? Zišiel by sa tu kapitalizmus s ľudskou tvárou.
